Úspechy a výsledky, ktoré som ako líder dosiahol, sprevádzali chyby a zlyhania. Tvrdohlavosť a ego nebolo jediné, s čím som bojoval. Toto je mojich 10 najväčších chýb…
1. Strach z feedbacku
Keď som pred 7 rokmi začínal ako mladý líder, o spätnej väzbe som nevedel absolútne nič. Akúkoľvek reakciu alebo radu som bral ako kritiku, ktorú som razantne odmietal. Preto dnes vnímam ako jednu z najdôležitejších zručností, schopnosť nielen poskytovať, ale aj prijímať spätnú väzbu. O tom ako sa to naučiť, som písal v predchádzajúcom blogu (klik).
2. Chýbajúca vízia
Stretávať sa len kvôli tomu, aby ste so svojim tímom vypili kávu, je jednoducho strata času. Boli chvíle, keď som si neuvedomoval potrebu dať ľuďom víziu a tak som ich donekonečna presviedčal, aby chodili na naše stretnutia. A dnes viem, že úplne zbytočne. Líder by ľudí nemal presviedčať, ale nadchnúť ich svojou víziou. V prípade, že to nedokáže, je tu možnosť vytvoriť víziu spolu so svojim tímom.
3. Ego ako vzducholoď
Najcitlivejším miestom každého lídra je jeho ego. Pamätám si svoje prvé úspechy, keď mi ľudia tlieskali a zaslúžil som si skutočne veľa pochvaly. Skákal som 3 metre do výšky a vznášal sa ako vzducholoď. Myslím si, že cesta za pokorou je tá najťažšia výzva, ktorá čaká na každého lídra. Je kľúčové uvedomiť si, že ja ako líder nie som stred vesmíru, práve naopak. Tou najdôležitejšiou devíziou akejkoľvek organizácie či firmy sú členovia tímu.
4. Len práca, práca, práca
Paradigma, ktorú som pochopil až pred pár dňami. Už od detstva som bol zvyknutý prijímať výzvy a makať najviac ako mi to telo a myseľ dovolia. Vyžadoval som to aj od ostatných v tíme. Chcel som výsledky a preto som nevidel význam v akýchkoľvek akciách typu opekačka, chata, teambuilding, spoločný obed či festival. To sú však miesta a momenty, kedy sa tím utužuje a dáva dokopy.
5. Zabúdanie mien
Aj jaj! Čo si budeme klamať. Veľmi dobre si pamätám chvíle (a nebolo to až tak dávno), keď som každé dievča volal Klára a každého chlapca Igor. Až po prečítaní knihy od Dale Caregieho (Ako si získať priateľov a vplyv) som si uvedomil, aké dôležité je zapamätať si mená ľudí s ktorými pracujem. Keď ľudí voláte ich menom, je to prejav úcty.
6. Osobná motivácia
Každý sa najlepšie pozná sám. Možno je niekto z vás úplne rovnaký typ ako ja – a teda dokáže aj v tých najťažších okamihoch nájsť silnú motiváciu. Avšak to, že ste nakopnutí vy, neznamená, že sú odhodlaní aj vaši ľudia. A toto som si ako líder uvedomil hneď niekoľko krát. Preto sa oplatí investovať čas do hľadania osobnej motivácie každého člena tímu. Pýtať sa ho na to, čo sa chce naučiť, kam sa chce dostať, čo bude pre ňho osobným či verejným víťazstvom.
7. Budovanie vzťahov
Najväčším kapitálom každej firmy či organizácie sú jej ľudia. A líder, ktorí si to neuvedomí, nie je vyzretý líder, i keď disponuje komunikačnými, projektovými či technickými zručnosťami. Každý tím sa dostane do krízovej situácie, z ktorej sa bude musieť dostať tak, aby sa nerozpadol, ale vydržal. A práve pre tieto napäté momenty má význam budovať vzťahy. Nehovoriac o tom, že tým najkrajším ovocím tímovej práce môže byť priateľstvo či dokonca manželstvo.
8. Strach z delegovania
Poznáte to. Stará známa pesnička. Ako líder som mal strach poveriť iného člena tímu konkrétnou úlohou a preto som ju radšej spravil sám. No takto to nefunguje. Delegovanie je proces učenia, moment napredovania celého tímu, no predovšetkým je to cesta objavovania potenciálu v ľuďoch. Tým, že delegujete aj náročné úlohy a rozhodnutia na svojich kolegov, si ich vlastne vychovávate na pozíciu lídrov.
9. Slová namiesto skutkov
Priepasť, do ktorej je veľmi jednoduché spadnúť. Nedávajte sľuby, ak ich nedokážete naplniť. Viem, o čom hovorím. Do tejto priepasti som spadol veľmi často. Aj preto som rád, že som objavil akési riešenie. Tým riešením je princíp Myšlienka, slovo, čin. Je to základ našej integrity.
10. Najväčšia chyba, akú som ako líder urobil: nepočúval som
Ako lídri máme častokrát potrebu k všetkému sa vyjadrovať, učiť ľudí vôkol seba, presadzovať svoje názory, hovoriť o svojej vízii, zadávať úlohy a permanentne rozprávať. Prečo však zabúdame na to počúvať? V tomto si veľmi vážim introvertov, pretože šetria slovami. A o to viac načúvajú. Je to veľmi, veľmi, naozaj veľmi dôležité. Sledovať ako sa ľudia správajú, čítať z ich postojov, počúvať, čo vám hovoria. Myslím si, že počúvať je dnes pre lídra dôležitejšie, ako rozprávať.
Tak teda pozor na ego, viac počúvať a nebáť sa prijímať spätnú väzbu. To môže byť celkom dobrý začiatok osobného leadershipu. A len upresnenie – ako líder som spravil ďaleko viac chýb, než je týchto 10. O svojich zlyhaniach ešte určite napíšem pár blogov. A so svojimi skúsenosťami sa najbližšie rád podelím na školení Som líder, kto je viac?
Prečítajte si aj: 20 vecí, ktoré od ás bude chcieť šéf a určite sa im nevyhnete (klik)
Čo robím, aby ma kolotoč povinností nezošrotoval? Rozhovor s Luciou Synčákovou (klik)
Katarína Malová: Neexistuje zlý zamestnanec, len zlý manažér (klik)
