Svoju živnosť som si otvoril takmer hneď po dovŕšení 18-tky. Začal som na full time pracovať v oblasti reklamy, marketingu a médií. Čochvíľa to budú dva roky, počas ktorých budujem svoju firmu a získavam cenné skúsenosti, s ktorými by sa dnes patrilo podeliť. Akých 5 začiatočníckych chýb som sa dopustil?
1. Strach z chýb
Počas svojich prvých dní v koži podnikateľa som sa cítil skutočne výnimočne. Toto obdobie trvalo pár pekných týždňov, počas ktorých som sa stretával so skutočne inšpiratívnymi biznismenmi.
Keď však prvotné nadšenie vyprchalo a bol som nútený začať makať, rozbiehal som sa pomaly. Všade navôkol – v médiách, na facebooku, v škole či medzi podnikateľmi som neustále počúval vetu: je to risk! Dávaj si pozor! Nerob neuvážené kroky! Samozrejme tieto rady sú veľmi cenné, avšak spôsobili blok v mojom mozgu. Stratil som odvahu a začal som sa obávať z chýb ešte pred tým, než sa nejaké vyskytli.
Dnes viem, že chyby sú pre mňa veľmi dôležité, pretože ma posúvajú vpred. Je zbytočné obávať sa náročných rozhodnutí. Väčšinou je to len obyčajný strach, ktorý celú situáciu nafukuje a dostáva vás do maximálnej neistoty.
2. Nedôvera v delegovanie
Trvalo mi kým som pochopil, že samému sa mi bude dariť ťažko. Viesť účtovníctvo, riešiť právnu ochranu firmy, strategicky plánovať, zúčastňovať sa obchodných stretnutí a viesť agentúrny tím sa naraz nedá.
Bál som sa zveriť do rúk mojich partnerov zakladanie živnosti alebo vypracovanie daňového priznania. Obával som sa vysokej ceny aj toho, že práca bude odfušovaná. Opak je pravdou. Ušetril som veľa času, myslím si, že aj financií a mohol som sa tak namiesto účtovníctva venovať vzdelávaniu.
3. Nenáročné pohovory
Zamestnanci sú pre vašu firmu kľúčoví. Dokonca nemusí ísť ani o vašu firmu. Dobrých ľudí potrebujete rovnako v projekte, neziskovke či v startupe. Prvá filozofia, s ktorou som vyberal ľudí do tímu znela: ,,ber každého, kto má ruky a nohy“. Zistil som však, že je to príliš nebezpečné…
Aj preto som pred pár týždňami vypracoval plán získavania zamestnancov, ktorý mi pomáha manažovať prijímanie uchádzačov. Dnes je pre mňa pracovný pohovor nevyhnutný a pripisujem mu skutočne veľkú hodnotu. Počas 45 minút chcem od uchádzačov vidieť v čom sú dobrí, aké sú ich slabé stránky a rovnako sa ich pýtam na konkrétne riešenia problémov, pred ktoré ich na pracovnom pohovoe postavím.
4. Práca vo firme nie na firme
To, že som sedel 8 hodín na kancelárskej stoličke absolútne nič neznamenalo. Odpisovať na desiatky mailov a čakať na moment, kým vám zavolá klient je márnenie času. Písať maily a telefonovať predsa dokáže aj veľa iných ľudí.
To som sa dozvedel, keď som si nadšením prečítal knihu Podnikateľský mýtus. Pochopil som, že musím pracovať na firme, nie vo firme. Teda, že musím vytvoriť akýsi firemný systém, ktorý bude fungovať, aj keď nebudem v kancelárii.
5. Chýbajúce plány
Môj pracovný týždeň pred dvomi rokmi vyzeral asi tak, že som vstal o ôsmej a išiel spať o pol tretej v noci. Medzitým som sa čomusi venoval, no neviem to bližšie zadefinovať. Skôr išlo o scrollovanie facebooku alebo vybavovanie úloh, ktoré sa náhodne pritrafili.
Uvedomil som si, že ak si chcem splniť svoj podnikateľský sen, musím si na základe svojho sna zadefinovať cieľ. Naplánovať si ako budem budovať svoju firmu a ako bude vyzerať vo finále. Takže som venoval hodiny brainstormingu, strategickému a akčnému plánovaniu. Dnes viem, že zajtra musím zaškoliť svojho obchodného zástupcu, o mesiac otvoriť novú pobočku a o rok sa pripraviť na expanziu do zahraničia.
A dobrou správou je, že vďaka strategickému a akčnému plánovaniu výsledky skutočne prichádzajú :) Som vďačný za chyby, ktoré som urobil, no predovšetkým na to, že som s z nich dokázal poučiť.
