Sú ideály mladých ľudí pomýlené? Kto je v skutočnosti diplomat a ako ho vníma spoločnosť? To sú dva kľúčové dôvody, pre ktoré som sa rozhodol urobiť rozhovor s herečkou, poslankyňou Národnej rady a ostrieľanou diplomatkou, Magdou Vášáryovou. Dopomohla k tomu aj aktuálna situácia na Ukrajine, blížiace sa voľby a jej nedávny odchod z SDKÚ – DS.
Na našom stretnutí koncom roka 2013 ste sa vyslovili, že diplomat nie je nič viac ako obyčajný úradník. Verejnosť však tejto funkcii pripisuje o niečo viac. Prečo?
Pretože ľudia o diplomatoch roky vedeli len jedno – mohli žiť za hranicami, dokonca aj v západnom svete. A na Slovensku neboli diplomatické misie 40 rokov. Takže ľudia si vymysleli rozprávky o diplomatoch, o ich úžasnom živote a úlohách. Možno k tomu prispela aj nejaká pokleslá literatäta. Diplomati sú úradníci a sú kontrolovaní politikmi.
V mojom okolí mám niekoľko maturantov, pre ktorých by bola česť vyštudovať diplomaciu a uchytiť sa v nej. Vidia v spomínanej profesii jednoducho viac… Sú teda ideály mladých ľudí v tejto oblasti pomýlené?
Ak ich snom je žiť za plat zo Slovenska v zahraničí….tak potom sú ich predstavy správne. Len si nesmú myslieť, že budú o niečom rozhodovať a že ich život bude ako vystihnutý z dobrodružného románu.
Ani tak trochu?
Občas sa to na pár dní stane, ale inak je to úradnícka práca. Občas v nejakej kultúrne zaujímavej krajine.
Poďme sa pozrieť za hranice našej krajiny. Na Ukrajine prevládajú už niekoľko mesačné masové demonštrácie. Verím, že ako diplomatka sa tejto téme venujete a aktívne ju sledujete….
Ukrajinci začali ďalší boj za slobodu, európske smerovanie a demokratické pomery v štáte. Situácia sa vyvíja – ako to býva v takýchto revolučných časoch – veľmi rýchlo a mení sa každý deň.
Aký je váš postoj k tejto pred pár dňami takmer občianskej vojne?
Dúfam, že sa podarí vyriešiť situáciu pokojnou, teda politickou cestou. Zbabelý útek prezidenta dal jasný signál, že politický systém, v ktorom Ukrajinci posledné roky žili, je len zásterkou osobných ambícií malých, primitívne mysliacich ľudí ako je Janukovyč. Akou cestou sa Ukrajina vyberie v najbližších mesiacoch je ťažké predvídať, lebo na severe má silného suseda, ktorý ju považuje za svoju sféru vplyvu.
Aký vývoj predpokladáte v najbližších dňoch nebodaj týždňoch? Správa o dohode prezidenta s opozíciou je síce malé víťazstvo, mne však skôr pripomína mačacie zlato…
Ako vidíte, dnes už to, čo ste napísali pred pár dňami, neplatí. Len verím, že si mladí ľudia, ako ste vy, uvedomia, že za slobodu sa oplatí bojovať a o demokraciu a jej kvalitu sa treba stále starať! Na Slovensku to znamená zaujímať sa o verejný priestor, teda o politiku, angažovať sa zmysluplne a najmä – chodiť voliť.
S účasťou na voľbách vám musím dať za pravdu. Veď napokon sme aktuálne spustili aj kampaň ,,Mladí poďme voliť“. Avšak späť k téme. Môže slovenská diplomacia reálne pomôcť vyriešiť tento spor na Ukrajine?
Slovenská diplomacia, vedená ne-politikom ministrom Lajčákom, sa schovala do myšacej dierky a vyčkáva. A nielen slovenská. Aj Maďari a Česi mlčia. Angažuje sa Poľsko, ale nie ako člen Vyšehradskej 4., ale ako člen Weinmarskej 3. Považujem to za nebezpečný trend, ale uvedomujem si, že po tomto Poliaci vždy túžili. Riešiť európske problém spolu s Nemcami a Francúzmi. A teraz to dosiahli. My, vo V4, riskujeme, že sa nám Poliaci vzdialia!
Ja osobne vyjadrenia slovenskej diplomacie nepovažujem za dostačujúce. Je v jej kompetencii spraviť viac než ukázala doteraz?
To by sa musel minister Lajčák angažovať! A, ako viete, sedí doma na Slovensku a jeho vyjadrenia sú zrejme harmonizované s vyjadreniami predsedu vlády Fica. A ten v prezidentskom súboji nepotrebuje ďalšiu tému. Respektíve, jeho americkí poradcovia s ňou nepočítali. Kalkulujú zrejme s tým, že voliči Smeru a veľká väčšina občanov Slovenska sa o pomery mimo “nášho dvora” nezaujíma. Čo je v mnohých prípadoch, bohužiaľ, pravda.
Hodnotiť niekoho prácu je na prvý pohľad veľmi jednoduché. O niečo ťažšie je nájsť riešenie. Spýtam sa otvorene… Aké kroky by ste podnikli v tejto sitácii vy na mieste pána Lajčáka alebo iného diplomata?
Bola by som určite išla na Majdan! Koordinovala by som svoje kroky s Poliakmi – teda s ministrom Sikorským a ich premiérom Tuskom. Už dávno by som bola ponúkla naše nemocnice pre zranených. Neviem, či by sa mi podarilo “zobudiť” Čechov, ktorí mali práve problém so zostavením vlády a Maďarov, ktorí majú pred voľbami, ale určite by som sa o to pokúsila. Vyhlásenie V4 po stretnutí v Budapešti bolo podľa mňa škandalózne.
To je všetko?
Určite by som nesedela doma, ale konzultovala situáciu v Berlíne, Paríži a v USA. Ale Lajčák nie je politik, a preto nemá silu presadiť svoj názor. On je len diplomat, teda úradník!
Keď sa vzdialime od Ukrajiny, v ktorej krajine aktuálne sledujete vývoj na politickej scéne?
Rozhodne veľmi intenzívne v celej strednej Európe. Bola som v tomto mesiaci dvakrát v Budapešti, dvakrát v Čechách a raz v Poľsku a aj vo Viedni. Všade som mala, okrem konferencií, aj politické stretnutia. Ak chcete niečomu rozumieť, kľúčové sú dobré a overené informácie.
Ako ich získať?
Tie dostanete len ak vycestujete. Diplomati samozrejme posielajú mnoho správ, ale tie, ktoré sa ku mne dostávajú, sú už zastaralé. Okrem toho sledujem Balkán a energetiku z pohľadu zahraničnej politiky. A ako členka európskeho výboru NR SR politiku EÚ.
Nepokoje, ktoré vidíme u našich susedov, ale aj politická hra v médiách na Slovensku naznačujú blížiace sa voľby. O čom sa podľa vás rozhodne v tých prezidentských?
Podľa mňa sa rozhoduje v našich prezidentských voľbách o podobe našej ústavy a kvalite demokracie na dlhé roky. Preto netreba žiadne voľby podceňovať a treba vziať na seba zodpovednosť za svoj výber. Voľbu v slobodných demokratických voľbách, o ktorých mohli naši otcovia len snívať.
Na to, koho sa chystáte voliť sa nespýtam, pretože jasnú odpoveď by som s najväčšou pravdepodobnosťou nedostal. Avšak celkom ma zaujíma, či ste v minulosti odovzdali svoj hlas aj kandidátovi, ktorý nemal podporu vašej strany…
Samozrejme. Volila som, napríklad, proti Mečiarovi a v druhom kole som dala hlas Gašparovičovi pre jeho prvé obdobie. Nebolo to pre mňa ľahké, ale išlo predsa o Slovensko a nie o moje pocity. Bolo to kľúčové rozhodnutie, aby sa Mečiar nestal prezidentom! Škoda, že občania v ďalších voľbách nehlasovali vo väčšom počte za Radičovú. Dnes by sme tu naše dnešné problém nemali. Aspoň nie v takom rozmere.
V krátkosti upozorním aj na voľby do europarlamentu. Účasť slovenských voličov je vždy nízka. Čo môže pomôcť zvýšiť záujem občanov o politiku na pôde Európskej únii?
Najdôležitejšie je to, aby išli voliť mladí ľudia, ktorí voľby ignorujú. Na vlastnú škodu. Potom starí ľudia, ktorých už budúcnosť veľmi nezaujíma, rozhodujú za nich. A to je predsa neprípustné. Alebo chcete, aby za vás stále niekto iný rozhodoval? Európske voľby sú okrem určenia 13. poslancov za Slovensko medzi 752. poslancami Európskeho parlamentu aj výrazom vzťahu k európskej budúcnosti Slovenska a EÚ.
Ovplyvní istým spôsobom víťaz prezidentských volieb výsledky eurovolieb?
Je to možné. Uvidíme, či sa občania Slovenska riadia pravidlom, ktoré dodržujú občania vyspelejších demokracií a síce, že nezverujú všetku moc do rúk jedného človeka, alebo malej skupiny, ale rozkladajú hlasy tak, aby podporili politický dialóg v sštáte a určitú rovnováhu politických síl.
Akým smerom ste sa vybrali v roku 2014? Po odchode z SDKÚ-DS sa na vás upriamila pozornosť nielen médií, ale aj občanov.
Opustila som SDKÚ-DS po dlhej, vyše ročnej úvahe. Politicky zostávam v pozícii liberálno-konzervatívnej političky. Ale otvorili sa mi nové možnosti, aby som nastolila v parlamente témy, ktoré sa mi nepodarilo presadiť v politickej strane.
Môžete prezradiť kam povedú vaše kroky?
Napríklad som začala organizovať besedy na tieto témy, o ktorých na Slovensku vôbec verejne nedebatujeme a mali by sme. Okrem toho povediem Inštitút pre kultúrnu politiku a najstarší ženský spolok na Slovensku – Živenu, ktorá vždy bola priestorom pre angažované demokratky.
Poznámka: Tento rozhovor nebol autorizovaný.
