Dnes som zažil jedno z najväčších prekvapení v tomto roku. V sále plnej detí som sa chvíľu cítil ako dospelý, po skončení filmu som však dostal nádej, že môžem byť opäť Malým princom, ktorý putuje po planétkach a hľadá skutočnú hodnotu priateľstva a lásky…
Prečo prekvapenie? Pretože i napriek tomu, že som sa na filmové spracovanie Malého princa tešil, netušil som, že jeho príbeh zažijem už dnes. O milé prekvapenie sa postaral Jardy, môj verný priateľ, ktorý dnes kúpil lístky do kina na akési predstavenie. Keď som zistil, na aký animák ideme, zostal som v šoku…
Viac detí ako rodičov
Keďže Antoine De Saint Exupéry venoval svoju rozprávku dospelým, čakal som v Cinemaxe zástup rodičov. Realita však bola iná. Keď som videl ľudí v sále, zostal som tak trochu v šoku… Stoličky boli takmer všetky obsadené, v publiku však sedelo tak maximálne 15 dospelých.
Samotný začiatok animovaného filmu bol veľmi pútavý. Až tak, že som zabudol na pukance a colu, ktorá zostala nedopitá. Príbeh malého dievčaťa, ktoré si svedomito plní všetky povinnosti, aby sa dostala na prestížnu školu už v úvode pripomínal množstvo príbehov, ktoré sa odohrávajú v našej blízkosti. Premotivovaná matka, ktorá pripravila nepriestrelný plán ako sa dostať na školu bez ohľadu na túžby a sny svojej dcéry, tiež odzrkadluje dnešnú realitu…
Dokonalá nadstavba knižného príbehu
Animák od tvorcov Kung Fu Pandy má okrem citlivých záberov aj niekoľko vtipných scénok. Zaujímavosťou dnes pre mňa bolo, že v sále bolo počuť viac toho detského smiechu. Akoby vyjadroval detskú spontánnosť a tak identický smiech Malého princa.
Tento film by som nazval aj pokračovaním knižného vydania a to s podtitulom: Príbeh, z ktorého sa dospelí nepoučili. Pretože citlivý animák s metapríbehom ponúkol dokonalú nadstavbu knižky a ukázal, čo sa stalo s Malým princom, ktorý opustil planétu Zem, aby sa vrátil k svojej ruži, ktorá je preňho tak dôležitá a skutočne jedinečná.
Čo sa stalo s Malým princom?
Asi som nebol jediný, ktorého prekvapilo, že Malý princ vo filmovom spracovaní vyrástol a stal sa tým dospelým, pred ktorým svojich čitateľov varoval. Nejdem vám prezrádzať, či Malý princ po návrate na svoju planétku B612 našiel svoju kvetinku a nepoviem ani to čo sa stalo s letcom na púšti. Pre rozuzlenie sa určite oplatí zájsť si do kina.
A čo povedal Malý princ mne?
Dostal ma každým slovom, ktoré vyslovil. Až tak, že toto bol prvý film, pri ktorom som zostal v sále aj počas tituliek. Nie preto, že by som si ich čítal, ale preto, že som sa nevedel postaviť a ešte dobrých desať minút som neprítomne sedel pred plátnom.
Žiadne slová som zo seba nedostal ani po pol hodine a asi po prvýkrát sme s Jarkom (mojim kamarátom) sedeli na káve bez toho, aby sme sa rozprávali. Väčšina filmov vás nadchne natoľko, že sa o nich rozprávate ešte dobré dva dni. Malý princ je presným opozitom. Nie je o čom sa rozprávať, pretože to s čím som dnes z kina odchádzal, bol dialóg v mojom vnútri.
Aj keď myšlienku: ,,Správne vidíme srdcom. Čo je dôležité, zostáva očiam skryté,“ ste počuli už milión krát, má ďaleko hlbší význam, než sa na prvý pohľad zdá. Malý princ sa považuje za náročnú literatúru na pochopenie. Myslím si, že len pre dospelých. Vo svete detí nie je Malý princ ničím výnimočným. Žijú v jeho svete…
Očami mladého marketéra
Prečo píše marketér o Malom princovi? Pretože na mojom blogu píšem o postrehoch „očami mladého marketéra.“ Aj ten si však má uvedomiť, že správne vidíme len srdcom. A čo je dôležité, je očiam neviditeľné…
Malý princ je film, za ktorý by som bol ochotný zaplatiť 150 € a ešte by som mal pocit, že jeho tvorcom a Exupérymu dlžím celoročnú výplatu…
