Spomeňte si na svoj posledný status, pod ktorým vám v diskusii vynadali do buzerantov, slniečkárov, rusofóbov, bigotných katolíkov, imigrantov či iluminátov. Viem, najradšej by ste v tej chvíli prerazili pravým hákom monitor, no kupovať nový Mac nie je práve najlacnejšia záležitosť. Tak si poďme povedať, čo sa s tým dá robiť…
Toľko hejtu, dezinformácií a hoaxov ako je dnes, sme na internete ešte nemali. Môžeme si vybrať či ich budeme ignorovať, šíriť alebo proti nim bojovať. Rozhodnutie nechám na vás.
Na svojom osobnom facebook profile (ktorý je už niekoľko rokov verejný), pridávam rôzne postrehy predovšetkým z oblasti marketingu a vzdelávania. Z času na čas je potrebné vyjadriť svoj postoj ak celospoločenským témam. No a práve tu som narazil na kameň úrazu.
Sú ním diskutujúci z ktorých je každý presvedčený o svojej nekonečnej pravde a poverení všetkým nadávať a všetkých osočovať. Niekedy ma to dostávalo do vývrtky, dnes zostávam pri diskusiách celkom pokojný. Prečo? Našiel som efektívny spôsob, akým diskutovať a neničiť si svoje duševné zdravie. Rád vám ho v nasledujúcich riadkoch predstavím…
Tipy na to, ako udržať slušnú diskusiu
1. V prvom rade ešte pred tým, než na Facebook či Twitter pridám akýkoľvek príspevok, zamyslím sa nad tým, s akým úmyslom ho publikujem. Ak je jeho cieľom len to, že chcem niekoho vytočiť alebo doňho pichnúť, radšej ho zmažem (alebo uverejním len „only me“).
2. V druhom rade sa vždy na diskutujúceho pozerám očami úcty, ako na osobnosť, ktorú ešte niekedy môžem stretnúť alebo s ňou spolupracovať. Je to ťažké, no veľmi osožné.
3. V momente, keď sa pod príspevkom zobrazia prvé nasrdené komentáre, čakám. Nie je pre mňa najdôležitejšie vylievať si svoje srdce, zaujíma ma ako budú na komentáre reagovať moji priatelia, rôzni opinion lídri, odborníci na tému či hejteri. Vo veľa prípadoch sa diskusia vyrieši sama, bez môjho vysvetľovania.
4. Istý múdry človek raz povedal, že pred tým ako vystrelíte šíp pravdy, je dobré si jeho špičku namočiť do medu. Niekedy pomôže prečítať si komentár viac krát po sebe a až potom ho publikovať. Častokrát objavíte slová, ktoré iba zbytočne roznecujú nenávisť a tak sa im môžete vyhnúť.
5. Každý príspevok v diskusii je podľa mňa vyjadrením záujmu o problematiku a väčšinou podnecuje k zmene. Či už pozitívnej alebo negatívnej, to je vec druhá. Preto sa v reakcii na komentár diskutujúcemu vždy poďakujem za názor. To dokáže veľmi výrazne zmierniť napätú situáciu a odfiltrovať emócie.
6. Diskutujúceho vždy rád ubezpečím, že v mojom záujme nie je bojovať, osočovať a ponižovať dotyčného. Tiež ho upozorním, že v komentároch nebudem používať jeho rétoriku ani spleť vulgárnych výrazov, čo zväčša neočakáva.
7. Veľmi rád zopakujem alebo priamo citujem časti komentáru diskutujúceho, pretože vo väčšine prípadov platí, že ľudia hovoria a píšu skôr, než nad svojimi slovami premýšľajú. Takto majú príležitosť prečítať si svoje slová, čo v tretine prípadov vedie k vymazaniu vlastného komentára (áno, je tu nádej uvedomelosti).
8. Ešte pred tým, než sa postavím za svoj názor, sa oveľa radšej pýtam. Myslím si, že my ľudia oveľa radšej rozprávame ako počúvame a to je celkom zásadný problém. Vďaka otázkam môžeme lepšie pochopiť nášho partnera a tiež nimi dávame príležitosť diskutujúcemu zamyslieť sa a prehodnotiť svoj postoj.
9. V prípade, že mám k dispozícii zdroje k danej téme, informáciu komentujúceho si rád preverím. Taktiež rád použijem pár faktov, aby som emócie trochu uzemnil a viedol vecnú debatu.
10. Vždy rád uvediem svoj príklad alebo vlastnú skúsenosť, aby diskutujúci vedel, prečo mám daný postoj k téme. Rád ukážem aj postoje ďalších ľudí „z môjho kmeňa“, aby sa dotyčný presvedčil, že nie som trafený sám.
11. Na záver rád zopakujem, čo som chcel komentárom naznačiť. Áno, schválne som napísal naznačiť. Pretože v zásade ľudí o svojich postojoch nepresviedčam, nechávam na nich, ako sa rozhodnú k téme postaviť. Ako hovorí Marián Kolník (kouč a lektor), dospelých ľudí nedokážeme zmeniť, môžeme ich len inšpirovať svojim konaním.
Ak v diskusii okamžite nepresvedčím druhú stranu, neberiem to za prehru. Postoj nie je len názov. Je to aj záležitosť skúsenosti, hodnôt, prostredia, ambícií či ega. A všetky tieto ľudské aspekty sa nedajú zmeniť v jednej či v dvoch diskusiách.
Čo z toho vyplýva?
Že pokiaľ ľudí neosočujete a ste ochotní vypočuť si ich, napätie sa pomaly stráca. Ak dáte šancu ich názoru, oni dajú šancu tomu vášmu (komentáre o tom, že som optimista o 3,2,1…)
To, čo mi najviac pomáha zvládať kritické situácie v diskusiách, je skutočnosť, že si vždy spomeniem na to, že sa bavím s človekom, ktorého nechcem zničiť, ani mu ublížiť. Len mu ukázať kúsok môjho sveta v ktorom žijem.
Znie to jednoducho, aj keď to tak nie vždy je. Myslím si, že často o výsledku diskusie nerozhoduje ani tak obsah komentárov, ako váš postoj voči diskutujúcemu.
V predchádzajúcich riadkoch som vám predstavil 10 tipov ako zvládnuť diskusiu, zatiaľ ste však žiadne pravidlo tretieho komentáru nepostrehli. Nechal som si ho na koniec. V čom teda spočíva? Poďme sa na to pozrieť…
Pravidlo tretieho komentára
Najprv si povedzme, kedy ho v diskusii uplatniť. Predovšetkým v situácii, keď viete, že ide o chronického hejtera, nastrčeného diskutujúceho alebo osobu, ktorá nemá chuť a ani záujem diskutovať. Chce len urážať, osočovať, kritizovať, bojovať a vytvárať napätie.
Čo je podstatou pravidla tretieho komentára? Je to postoj, ktorý môžete dobrovoľne a na základe asertívnych princípov komunikácie aplikovať, keď sa tak rozhodnete.
Ja ho využívam následovne. Keď vidím, že ma diskutujúci pourážal už v prvom komentári, rozhodnem sa mu poďakovať za úprimnosť, zmierniť napätie a upozorniť ho, že prešiel cez čiaru. Keď si nedá povedať, napíšem mu prečo s ním nesúhlasím a prečo sa mi nepáči spôsob jeho komunikácie. Do tretice je pre mňa kľúčové vysvetliť mu, čo najjednoduchšie svoj postoj, alebo aspoň situáciu z akej som v diskusii vychádzal a vyhradiť sa voči nenávistným prejavom diskutujúceho.
Ak nepomáha ani to, aplikujem to najkrajšie z pravidla tretieho komentára – z diskusie odchádzam. Tak, že sa k nej v priebehu tohto dňa už ani nevraciam. To je všetko? Nie, nie je.
Hejter vás chce zastaviť
Súčasťou tohto pravidla, ktoré sa mi osvedčilo sa spájajú aj následné follow up aktivity. Cieľom nenávistných prejavov je častokrát túžba zastaviť vás v tom, čo robíte. Hejteri sa snažia útočiť na vašu osobnosť dúfajúc, že si ich nadávky a invektívy pripustíte k telu a začnete sa nimi zaoberať.
Preto ma pravidlo tretieho komentára zaväzuje po odchode z diskusie niečo konkrétne a hlavne pozitívne spraviť. Na každý nenávistný komentár tak reagujem dobrým skutkom. Čo mám na mysli?
Prvou a tou najrýchlejšou záležitosťou je, že si vyberiem spomedzi diskutujúcich niekoho, komu poďakujem za zapojenie sa do debaty a pochválim ho za slušný komentár. Prípadne si vyberiem úplne random osobu, ktorú povzbudím v tom, čo robí. Či už je to futbalový tréning, domáca úloha z matematiky alebo nový blog, ktorý napísala.
Ďalšou možnosťou je, že nájdem praktické riešenie, ktoré sa dotýka témy. Napríklad pri diskusii o utečencoch som pred pár rokmi vzápätí uverejnil inzerát, že prijmem do svojej firmy utečenca či utečenku. Pri diskusii o Divadle Štúdio tanca som navrhol, že darujem vstupenku niekomu, kto považuje vystúpenia tejto inštitúcie za zbytočné.
Nechajte sa hejtermi naštartovať
Posledným možným riešením, ktoré mám zároveň najradšej, je práca. To znamená, že keď odchádzam z nejakej blbej diskusie, dávam si záväzok, že počas nasledujúceho hodiny alebo v priebehu dnešného dňa spravím niečo užitočné. Napríklad si prečítam dobrú knihu alebo si vypočujem inšpiratívnu prednášku, aby som získal nové skúsenosti a mohol ďalej rásť. To je presný opak toho, čo si prajú naši hejteri.
Presne tomuto vďačím za to, že si netrhám v každej diskusii svoje vlasy, nedostávam sa do vývrtky a zbytočne neprikladám do ohňa. Kým sa diskutujúci utápa vo svojom napätí, ja sa cielene rozvíjam alebo posúvam svoje projekty a aktivity.
Posledné tipy na stratené prípady
Možno ste si práve povedali, great idea! A vzápätí ste si spomenuli na individuá, ktoré neprestali osočovať vašich priateľov ani po vašom odchode z diskusii. V horšom prípade sa dokonca vyhrážajú. Čo pomáha v tejto situácii?
Nevhodné a neslušné príspevky nahlasujem facebookou. Miera nevhodnosti je na vás. Ak diskutujúci prekročí hranicu slušnosti a i naďalej ľuďom v nej vulgárne nadáva, mažem jeho komentár. V prípade, že sa toto jeho správanie zopakuje 3 a viac krát, vyhadzujem ho z priateľov alebo spomedzi fanúšikov. Doteraz to bol asi len jeden jediný človek (ostatní si dali povedať).
A čo sloboda slova?
Samozrejme tá je vítaná. No tak ako rozhodujem o svojom čase, ktorý strávim v prítomnosti rôznych ľudí a veľmi mi záleží, aby to boli ľudia, ktorí sa vedia správať, tak rozhodujem aj o online priestore, v ktorom sa pohybujem.
Raz som počul od svojho veľmi dobrého priateľa, že ak by sa mu niekto „vyšpinil“ v obývačke na sedačku, pochopiteľne túto hmotu čo najrýchlejšie z poťahov odstráni a nenechá ju tam. Rovnako s touto hmotou vypoklonkuje zo svojho bytu aj jej producenta. Prečo si potom nechávame „kadiť“ vo svojich „online“ obývačkách?
Verím, že tieto podnety vám pomôžu skultivovať verejné diskusie (nielen) na sociálnych sieťach. Nie som žiadny odborník na túto tému, len som sa vám rozhodol ukázať svoju skúsenosť, ktorej som veľmi vďačný.
A na záver: nezabúdajte, že slová majú moc ;) Tak toľko na dnes priatelia.
Prečítajte si aj:
Ako som stál na prahu vyhorenia: niečo pre workoholikov (klik!)
Prečo je samovzdelávanie ťažšie ako to školské? (klik!)
