24 hodín naliati v liehu. Arogantní a apatickí. S nezáujmom, večne kritizujúci a vulgárni. Tak sa predsa hovorí o mladých ľuďoch v našej spoločnosti! No nie?
Keď som sa pred štyrmi rokmi pýtal mojej bývalej učiteľky, prečo nejdeme na pobytový lyžiarsky výcvik, povedala mi, že ,,je to nebezpečné!“. Chcela tým naznačiť, že si nezoberie na zodpovednosť 15 tínedžerov, ktorí by sa postarali o najväčší bordel, aký kedy mohla zažiť na školskej chate.
Veď si to viete predstaviť: vybité okná, otrava alkoholom, smrteľné úrazy, degradácia učiteľského ega a podobne. Z týchto vecí mala jednoducho strach. Ten jej však neberiem. V piatok som sa cítil možno trochu podobne.
Nemal som strach, ale cítil som adrenalín a videl výzvu, pre ktorú som sa dobrovoľne rozhodol: Stráviť víkend s partiou 20 študentov!
Skúsil som to!
Hlavou mi okamžite preleteli všetky tie katastrofálne scenáre. Aby toho nebolo málo, za jeden víkend som sa mal pokúsiť ich čo to aj naučiť a napísať s nimi projekt. Proste podľa mojej bývalej učiteľky ,,nemožné“ a ,,nebezpečné“. No i napriek tomu – skúsil som to!
Rozhodol som sa dať týmto ľuďom šancu. Dôverovať im a veriť! Spoľahnúť sa na nich a celý večer zveriť do ich rúk. S Jarom Červinkom (spoluškoliteľ a kamoš) sme vedeli, že to ani zďaleka nebude jednoduché. No i napriek tomu sme vedeli, že im musíme dať našu dôveru.
Výsledok? Stalo sa niečo, čo sa nedá opísať bez emócii… Niečo, čo by si sme pokojne mohli v dnešnej dobe nazvať sci-fi.
Piatok 21:50
Účastníci nášho školenia sa s nami lúčia, začína sa nevyspitateľný večer.
22:00
Dve baby prichádzajú s otázkou, či sa môžu so mnou poradiť o svojom projekte. Trápi ich totižto či spraviť výnimočnú exkurziu pre deti z detského domova v Banskej Štiavnici alebo pre nich radšej pripraviť deň plný súťaží, aktivít a nezabudnuteľných zážitkov.
22:15
Pridáva sa k nám skupinka piatich ľudí, aby sa mohla zapojiť do diskusie. Od 16-ročného chalana padne otázka: ,,Ako sa môžem stať školiteľom?“ Prejde mi mráz po chrbte a neverím tomu, čo počujem. Jeho záujem však aj naďalej pretrváva a tak začínam rozprávať o mojej ceste, ktorá ma priviedla do Iuventy, kde dnes môžem školiť.
Už je pomaly polnoc a my sa stále rozprávame o medzinárodných výmenách, o animátorstve, o vysvnívanom jobe, o tom ako sa zadarmo dostať na školenie na Island a podobne.
Spamätám sa až o tretej ráno, že ešte stále som v kruhu tých istých mladých ľudí, ktorí sú vraj arogantní, namyslení a neprispôsobiví.
To však nie je jediný zážitok z uplynulého víkendu. V sobotu sa nám totižto podarilo napísať 20 úžasných projektov, vďaka ktorým vznikne 20 skvelých podujatí.
Za takýto výkon si mladí zaslúžia odmenu. A tak sme potichučky s Jarom pripravili prekvapenie. Opekačku! :))
A opäť sa nám naskytol pohľad, pri ktorom som stratil slová…
Videli sme, ako sa tí istí mladí ľudia dokážu zabaviť pri flaši kofoly a pár skvelých nápadoch. A tak sa spievalo a tancovalo do noci. Mal som taký pocit, že v istom momente sa zastavil čas. Bol som obklopený úžasnými ľuďmi, priateľmi, ktorí si nenechali úsmev a dobrú náladu len pre seba, ale vedeli sa s ňou podeliť. Niekedy stačil jediný pohľad a stratená energia sa vrátila.
,,Jaro, neverila som…. ale predsa! Zažila som nezabudnuteľný víkend a nepotrebovala som k tomu ani kvapku alkoholu. Proste to šlo aj bez toho!“ povedala jedna z účastníčok školenia.
Bol to výnimočný večer…
Pretože som počul o snoch a túžbach kompraxákov, o tom ako každý deň bojujú so svojim okolím. Čo by chceli dosiahnuť a čo ich v tom poháňa…
Tak teda ako to je s tými arogantnými mladými ľuďmi, ktorí za nič nestoja? Po tomto zážitku mám v tom úplne jasne. Stačí im dať šancu. Veriť im a dôverovať. Nič viac…
Nemôžeme od nich žiadať to, čo im nedáme my. Prečo chceme, aby nás mladí rešpektovali a aby nám dôverovali? Prečo ich nútime, aby sa od nás učili? Prečo chceme, aby nám ďakovali? Keď toto všetko nedokážeme spraviť my vo vzťahu k nim?
Za tri dni som sa od týchto ľudí naučil viac ako počas celého týždňa v škole. Pochopil som viac, ako by bolo napísané v ktorejkoľvek knihe. Priatelia ĎAKUJEM VÁM!
Ukázali ste mi, že moja práca má význam. Nesklamali ste dôveru, ktorú sme do vás vložili. Neuspokojili ste sa s priemerom. Ukázali ste, čo je vo vás!
Mám pre vás jeden odkaz: Všetko čo si viete predstaviť, viete aj dosiahnuť! Pieseň venovaná špeciálne pre vás:
Prečítajte si aj: Večer pri gitare je niečo viac ako sa sfajčiť a spiť do nepríčetnosti…
