Učitelia, rodičia, aj spolužiaci mi hovorili, že som zlý žiak a tak som prijal za svoje, že sa neviem učiť a rozvíjať. V tomto presvedčení som žil roky. Až do momentu, kým som si nespravil talentový test CliftonStrengths od globálne uznávanej firmy Gallup. Prišlo najväčšie prekvapenie v mojom živote…
Prijal som mentalitu „zlého žiaka“
Ešte pred tým ako vám prezradím to prekvapenie, ktoré som sa o sebe dozvedel, je dôležité upresniť si čo to znamená, že som prijal mentalitu zlého žiaka. Napriek všetkým okolnostiam, ktoré uvádzam v blogu nižšie som mal pocit, že mi učenie jednoducho nejde. Na prvom stupni som mal trojku ako prvý žiak v triede, v siedmej triede som dostal pokarhanie učiteľom a potom aj riaditeľom školy, v osmičke som skoro prepadol a deviatke som sa bál, že ma vyrazia zo školy.
Stredná škola ma nebavila vôbec, jednotku som dostal len raz za uhorský rok a v tretiaku som radšej požiadal o individuálny plán. Spolužiaci mi hovorili, že flákam školu, učitelia, že mi to nejde a rodičia, že sa učím hrozne. Vraj ak to takto pôjdem ďalej, budem kopať kanály. Dokonca som nešiel ani na vysokú školu a vždy keď prišlo na tému štúdií, radšej som sklopil uši, pretože som vedel, že toto je moja slabá stránka. Toto mi proste nejde.
Test, ktorý mi otvoril oči
Dnes však už viem, že opak bol pravdou. Keď som si pred pár rokmi (v roku 2019) urobil talentový test od spoločnosti Gallup s názvom CliftonStrengths, zostal som priam v šoku. Tento test vám zoradí 34 talentov od najsilnejších talentov po menej výrazné talenty. Tak som sa pozrel na svoju TOP 5-ku talentov a hádajte čo! Na prvom mieste sa objavil talent Učiaci sa (Learner)!
Najprv som neveril vlastným očiam, krátko na to som vybuchol od smiechu!
Ja a učiaci sa? To si snáď robíte srandu!
Veď nemám vysokú školu a skoro ma vyhodili aj zo základnej!
To musí byť omyl! Niečo, určite nesedí. Pomýlili sa. Zle to vypočítali. Hovoril som si. Ale nebolo tomu tak. Test CliftonStrengths si na celom svete urobilo už viac ako 30 miliónov ľudí a spoločnosť Gallup má 50 ročné skúsenosti s identifikáciou talentov. A tak som začal zisťovať ako to vlastne s tým mojim učiacim sa talentom je.
V popise mojich silných stránok bolo uvedené, že ľudia s učiacim sa talentom:
- majú veľkú túžbu učiť sa a neustále sa chcú zlepšovať
- vzrušuje ich skôr proces učenia sa než samotný výsledok.
- výsledok učenia je pre nich menej významný ako cesta k jeho dosiahnutiu
- radi sa zapájajú do ďalší kurzov pre dospelých
- nejde im o to nutne sa stať odborníkom na danú tému alebo dosiahnuť rešpekt, ktorý by šiel ruka v ruke s profesionálnym alebo akademickým titulom
Proste ľudia s týmto talentom milujú, keď sa môžu dozvedieť niečo nové, získať nové vedomosti alebo zručnosti. No neznamená to, že musia excelovať v školských testoch a skúškach.
A tak som sa nad sebou začal zamýšľať, pretože všetky tieto charakteristiky na mňa sedeli.
Keď som sa na malú chvíľu vrátil späť v čase do svojho detstva, spomenul som si ako som už v škôlke trávil oveľa viac času s pani učiteľkami, než koľko trávili moji spolužiaci. Dokonca som si nimi dohodol vlastné pravidlá. Po obede som nemusel ísť spať, stačilo ak som si na chvíľu ľahol a tváril sa, že spím. Potom som mohol vstať a pomáhať učiteľkám pripravovať aktivity na ďalšiu časť dňa, hrať sa s hračkami alebo si čítať obrázkové knižky a encyklopédie.
Naozaj som bol až taký zlý študent?
V štvrtom ročníku som sa nejakým zázrakom z vlastnej iniciatívy prihlásil na „talentové prijímačky“ do matematickej triedy. Na moje prekvapenie aj prekvapenie všetkých mojich blízkych som ich spravil a druhý stupeň základnej školy som sa učil náročnejšiu matematiku, ale aj prírodné vedy ako moji rovesníci.
V deviatom ročníku som skôr, než moji spolužiaci vedel, kam na strednú školu. Podal som si prihlášku na obchodnú akadémiu a keď som sa dozvedel, že budeme mať predmet strojopis, počas letných prázdnin som sa sám bez pomoci druhých naučil prstoklad, teda desaťprstovú hmatovú metódu. Na prvej hodine strojopisu som mal väčší počet úderov za minútu ako bežne dosahovali druháci či tretiaci na našej škole.
Kým sa moji spolužiaci horko ťažko učili základy podnikovej ekonomiky, ja som v prvom ročníku na strednej škole ukončil prvý trimester na Univerzite pre moderné Slovensko, kde som sa od Ivana Mikloša a Mira Beblavého učil ako vzniká dlhová brzda, hospodárska či globálna finančná kríza. Po škole som s vysokoškolákmi diskutoval o tom či je lepší model keynesiánskej ekonómie alebo sa skôr prikloniť k rakúskej ekonomickej škole.
Priznám sa, že definovať pojmy ako „podnik“ či „živnostenské podnikanie“ ma nebavilo a tipovať správne znenie poučiek v testoch tiež nie. A tak som si radšej v treťom ročníku SŠ otvoril živnosť a začal podnikať na vlastnú päsť. Keď sa učiteľka počas mojich komisionálnych skúšok dozvedela, že mám marketingovú agentúru, dobrovoľne ma „prinútila“ ísť odučiť hodinu marketingu pre mojich spolužiakov. Vo štvrtom ročníku na strednej som sa už stal akreditovaným lektorom neformálneho vzdelávania a učil som základy komunikácie, tímovej práce či projektového manažmentu svojich rovesníkov. Ibaže to bola víkendová brigáda, zaplatená možno lepšie ako full time práca niektorých pedagógov.
Môj talent „bublal pod pokrievkou“
A tak som zostal sedieť pred mojim talentovým testom. Ešte raz som si čítal všetky charakteristiky učiaceho sa talentu a porovnával som ich so zážitkami a životnými situáciami, v ktorých som sa ocitol. A vtedy to do seba zaklaplo! Naozaj mám talent na učenie! Ibaže som o ňom doteraz nevedel. Všetci mi tvrdili, že som ho nemal a preto som si jednoducho myslel, že som „sprostý“. Lenže to bolo klamstvo.
I napriek tomu, že som bol všeobecne považovaný za zlého žiaka, môj talent bublal pod pokrievkou a prejavoval sa inak. Napríklad tým, že som sa dokázal naučiť sám strojopis, ako prvák na strednej som sa prihlásil na online program Univerzity pre moderné Slovensko a neskôr som založil rozvojový program Show your talent, v ktorom máme každý rok na vzdelávacích aktivitách viac ako 1 000 žiakov a učiteľov.
Svoj talent nedokážete potlačiť. Je vo vás. Máte ho. Otázka len je, či o ňom viete, či ste ho prijali a či ho rozvíjate.
Keď už teda toľko hovorím o talentoch, čo to vlastne talent je?
Talent je podľa Gallupu prirodzený a opakujúci sa vzorec myslenia, cítenia alebo správania, ktorý možno produktívne aplikovať.
Gallup
To slovo prirodzený je úplne kľúčové. Znamená to, že tento talent a tento spôsob myslenia či konania máme prirodzene v sebe. Je nám teda veľmi blízke stavať na ňom svoje aktivity či už majú osobný alebo pracovný charakter. Aj preto som počas svojho detstva a puberty hľadal neustále spôsoby ako sa rozvíjať, pretože to bol pre mňa prirodzený prejav môjho vrodeného talentu. A nedokázalo ho potlačiť ani 11 rokov strávených v povinnej školskej dochádzke. Fascinujúce!
Dovolím si povedať, že spoznanie mojich talentov bolo pre mňa životným objavom!
Zrazu mi veci začali dávať zmysel. Zrazu som sa na seba nepozeral ako ten, ktorý sa nevie učiť, ale pozeral som sa na seba ako na osobu, ktorá má radosť z učenia, pre ktorú je oveľa dôležitejšia cesta, proces a dobrodružstvo spojené s učením sa, než nejaký výsledok alebo známka v škole.
Vďaka tomu, že som svoj talent pochopil a prijal, mohol som ho začať rozvíjať. A tu už cesta nabrala strmý spád. Dovolil som si čítať viac kníh, začal som chodiť častejšie na semináre, absolvoval som vzdelávanie od FranklinCovey, pripravil novú ponuku vlastných školení a založil som druhú firmu Mavio consulting, pretože milujem nielen získavanie poznatkov, ale aj ich odovzdávanie.
Nech to znie akokoľvek odvážne, zmenilo mi to život! Jeden obyčajný test za 20 dolárov, ktorý mi ukázal mojich TOP 5 talentov.
Tento dnešný blog píšem symbolicky na školení Gallupu s názvom – Gallup Global Strengths Coach. Rozhodol som sa totiž rozvíjať svoje talent a talenty svojich kolegov, klientov či partnerov. Prihlásil som sa na prvé certifikované vzdelávanie Gallupu na Slovensku, aby som sa mohol stať koučom silných stránok a mohol tak pomôcť druhým objavovať a rozvíjať svoje talenty.
Tak teda toto spôsobí vo vašom živote objavenie svojho talentu. Musel a chcel som sa s vami podeliť o tento príbeh, pretože ma napĺňa obrovským vzrušením a radosťou!
Prečítajte si aj:
Škola, ktorá vychová ľudí, ktorí raz budú viesť Slovensko a svet (klik!)
Pomenovať si svoje „prečo“ je prvý krok von z výkonovej choroby (klik!)
