Dnes ráno sa mi vstávalo s akýmsi zvláštnym pocitom. Nepotreboval som ani budík, ani žeriav a ani obliať studenou vodou. Vstal som skutočne veľmi rýchlo a s radosťou som sa vydal s Lukášom na kávu do Em café. Celú cestu v autobuse som nad niečim premýšľal, ale sám som nevedel nad čím….
V kaviarni som sa posadil oproti krbu a objednal som si Alžírsku kávu. Po menších problémoch s wifi sa mi podarilo otvoriť prehliadač, prečítať si čo nové sa udialo na Twitteri a na Facebooku. Okrem toho, že sme s Lukášom hovorili o mnohých veciach (knihy, vzdelanie, ekonomika), moja pozornosťupútali dvaja prichádzajúci mladí chlapíci. Obaja mali čierny kabát, kufrík v ruke, úsmev na tvári a na ranné posedenie na káve sa zjavne tešili.
Sadli si oproti nášmu stolu a začali sa rozprávať. Povedal by som, že ide o mladých podnikateľov. Z ich tváre vychádzalo skutočne veľké nadšenie. Neviem o čom presne sa rozprávali, pretože som z ich rozhovoru zachytil len útržky. Tie však neboli vôbec podstatné, pretože pri vychutnávaní mojej kávy som začal snívať. Mám 17 rokov, úplne rovnaké nadšenie pre podnikanie ako oni, mám rád kávu, rád sa rozprávam a plánujem. Pravdepodobne sa však rozprávali o obchode, o zákazníkoch a o nových nápadoch.
V tom však Lukáš dopísal mail a začali sme sa baviť o kaviarni. Káva mi v posledných dňoch učarovala a tak ma zaujímalo, aké ťažké to môže byť rozbehnúť svoju vlastnú kaviareň. Áno mám vo svojich 70-tich cieľoch, že si chcem v krátkom období založiť kaviareň, ale niekedy treba preto už aj niečo urobiť…
V hlave sa mi prebíjali myšlienky jedna cez druhú, inšpirácie ma priam zahlcovali a ja som v sebe objavil veľkú túžbu konečne sa pustiť do rozbiehania svojej kaviarne. Prenajal by som si nejakú miestnosť v centre mesta, kúpil by som si kávovar, marlenku, spravil príjemné posedenie a pozýval by som zákazníkov. Prostredie by som zariadil tak, aby ponúkalo všetkým nové inšpirácie, aby mali zároveň možnosť objavovať kávu, aby sa mohli navzájom ľudia v kaviarni spoznávať a aby v nej vládla priateľská atmosféra…
Tu som sa však pozrel na hodinky a bolo 8:57… o hodinu mi začína škola. Musím na autobus… Z kaviarne dnes nebude nič… mrzí ma
