Dobrodružstvo začalo už ráno, keď som o deviatej hodine zistil, že na víkend odchádzam 650 km od domova (prv som si myslel, že idem do mesta Tarnow, čo je len 300km od BB). Vo Zvolene nás však nečakane zastavil prešovský šofér, ktorý práve dostal defekt a tak všetkých ľudí narvali do nášho autobusu. Konečne sme pristáli v Trenčíne a inak som to nevidel, ako na slepačí vývar a esspreso k tomu.
Erkára stretneš všade. A tak to bolo aj v Trenčíne, kde som sa stretol v rotunde s erkárkami z územnej rady. Potom som utekal s taškami na autobus a tam som už uvidel môjho ďalšieho spolucestujúceho Erika. Keď sme zistili ako sa dostať k Tescu, čakal nás ďalší šok. Uvideli sme Mc Donald ´s a inak sa to ani len nemohlo skončiť ako tretím obedom.
Keď už čakáte na parkovisku, že sa objaví luxusný autobus a zrazu k vám pricúva mercedes z roku 850 p.n.l, zdvihne sa vám tlak na 200/100. Poviete si, že to nejako prežijete a do autobusu nastúpite. Po malej chvíli však zistíte, akého spolucestujúceho máte… ani minúta, ani sekunda bez slova… No dobre, za celú šesť hodinovú jazdu môj spolucestujúci bol 25 minút ticho, ale aj tak!
Idem si tak po výtlkoch, keď tu zrazu cesta. Asi tak by sa dal nazvať poznávací zájazd do Poľska. Každých 5 minút meníme stráž pri zadnom okne autobusu, aby sme sa uistili, že príves s našou batožinou neostal niekde na hranici. Vyklepaní ako rezne sme sa predsa len konečne priplavili do Karpacz. Pekné vysokohorské mestečko, štyri metre snehu, ale za to srdeční Poliaci.
Privítanie žubrovkou a kyslými uhorkami síce môjmu žalúdku vôbec neulahodili, ale budiž! Uvidel som pizzu. Keď sme sa konečne poriadne najedli a ubytovali, potešila malá, ale za to útulná izba a rýchla wifi. Dnes to vidím na ešte dlhú noc a zajtra na ťažké ráno. Dovi priatelia :)) Pozdravujem z Karpaczu :)
