Blíži sa jeden z najdôležitejších okamihov slovenského školstva. Štrajk učiteľov. Môže priniesť nádej alebo totálnu frustráciu. Ja si dovolím tvrdiť, že nebude úspešný. Áno viem, bolí to, no som presvedčený o jeho neúspechu. Prečo? Mám na to niekoľko dôvodov…
Školský systém na Slovensku považujem za totálne fiasko. Nebudem vysvetľovať dôvody, prečo, prečítajte si predchádzajúce blogy alebo moje príspevky na Facebooku. Odišiel som zo školy, pretože som nedovolil systému, aby ma zničil…
Školský systém je však z istého uhla pohľadu ten najdokonalejší systém, aký mohol niekto vymyslieť. Veľmi dobre slúži politikom, ktorí majú v rukách moc. Pretože produkuje ľudí bez vlastného názoru – ovce, ktoré nie sú hrozbou pre zmenu na politickej scéne v našej krajine. Nebudem písať o výnimkách, tie nájdeme aj medzi študentmi, učiteľmi či politikmi.
Dokonalý plán ako zabrániť zmene…
Poďme sa pozrieť na niekoľko opatrení, ktoré sa podarilo prepašovať do škôl počas uplynulých rokov. Možno sa vám nezdali akokoľvek nebezpečné. Dokonca ste im fandili. Zvolil som však iný uhol pohľadu. Čo vlastne politici nariadili?
Študentom zakázali používanie mobilov na hodinách.
Dokonalý nápad! Všakže? Ako najjednoduchšie zabrániť šíreniu nespokojnosti so školským systémom? Zakážte jeho klientom (študentom) zachytiť realitu vyučovania a to pod hrozbou, že prídu o svoje zariadenie alebo dostanú dvojku zo správania. Prinúťte ich, aby nemali v rukách žiadny dôkaz, že to čo sa deje na ich hodinách je častokrát absolútne zúfalstvo…
Škola je apolitická.
Žiadna novinka. Čo to však znamená? Že na jej pôde by nemal vystupovať žiadny politik, ktorý by presadzoval svoju filozofiu. Keďže je to pravidlo, ktoré sa musí rešpektovať, len málo riaditeľov škôl dovolí politikom prezentovať svoje myšlienky pred študentmi. Samozrejme má to jednu výnimku. Ktorý riaditeľ by odmietol návštevu predsedu súčasnej vlády alebo súčasného ministra? Proti takejto ponuke sa neprotestuje. Takže výsledok je jednoznačný: vstup na pôdu školy si vďaka tomuto nápadu poistili len politici, ktorí sú súčasťou vlády. Všetkým ostatným vstup „zakázali“.
Nevyčnievať, len ticho šúchať nohami.
Nepísané pravidlo, ktoré platí od východu na západ. Čím menej hovoríš, tým lepšie. Len poslušne seď a hlás sa! Ak povieš niečo, s čím osnovy nerátajú, ideš proti prúdu. Treba „zrezať tvoj hrebienok“. Moc vyskakuješ…
Prečo som presvedčený, že sa štrajk nepodarí?
1. Pretože študentom nikto nevysvetlil, prečo sa organizovali predchádzajúce demonštrácie. Prečo je štrajk kľúčový a prečo treba bojovať za lepšie podmienky v školstve. Pamätám si na moment, keď som sa profesora opýtal, aký je jeho názor na štrajk. Odpoveď znela: ,,o tom sa nemáme prečo baviť, to sa vás milé deti netýka.“ Povedal to 18-násť ročným dospelým ľudom..
2. Pretože nikoho nezaujíma koľko učiteľov zostane doma. Ľudia, ktorí majú kľúče od miešačky vedia, že učiteľom sa raz peniaze minú a do školy tak či onak nastúpia. Predstavte si však inú situáciu. Celoslovenský štrajk vyhlásili študenti. Odmietajú ísť do školy, zostávajú doma. Až do momentu, kým nedostanú reálne záruky, že sa niečo zmení. Ak by na vyučovanie dobrovoľne nenastúpili tisíce študentov, to by predstavovalo skutočnú hrozbu pre našich politikov. Pretože študenti by v tej chvíli odmietli systém, ktorý ich oblbuje.
3. Pretože študentské iniciatívy a organizácie nedokážu zmobilizovať potrebnú masu mladých ľudí, ktorí by sa postavili za svojich učiteľov. Tieto organizácie nemajú dostatočný dosah a vplyv na žiakov. No práve ich úlohou je pracovať s mladými ľuďmi, reprezentovať ich názor a predkladať zodpovedným ich požiadavky. Viete si predstaviť, že by sa na celom Slovensku spojili stotisíce študentov a ukázali by politikom, že majú hlas v tomto štáte?
4. Pretože dnes sa rodičia dostatočne nezaujímajú o kvalitu vzdelávania. Nemajú ani len poňatia o tom, aká je odbornosť učiteľov, aká je ich motivácia či finančné ohodnotenie. Rodičia nepoznajú podmienky v ktorých ich deti študujú (česť výnimkám). Áno, rodičia svoje deti pripravili na 1. školský deň najlepšie ako vedeli. Záležalo im na všetkých detailoch. Školská taška, triedny učiteľ, pomôcky, kolektív, prostredie…
5. No na strednej škole sa sotva nejaký rodič zaujíma o to, akým konceptom sa riadi slovenské školstvo. Koľko rodičov pozná hodnoty, charakter a skúsenosti učiteľov svojich detí? Koľko rodičov sa rozhoduje pre školu podľa toho, aké osobnosti budú učiť ich deti? Koľko z nich sa reálne stretne s učiteľmi, aby skutočne zistili či sú to ľudia, ktorí budú deťom vzorom, inšpiráciou a tým najlepším sprievodcom cestou života?
6. Pretože chýba podpora učiteľov zo strany zamestnávateľov. Veď práve firmy sú tie, ktoré na súčasný bordel v školstve doplácajú každý deň. A práve súkromný sektor je ten, ktorý má dosah na financie. No a kde ide o peniaze, tam ide o veľa…
7. Pretože tento štrajk by potreboval dôkladnejší marketingový background. Stratégiu, ktorá by dokázala systematicky pracovať s pozornosťou a záujmom spoločnosti o problémy v školstve. Marketing, ktorý by dokázal z pozorovateľov spraviť ambasádorov štrajku. Ktorý by dokázal aktívne zapojiť do štrajku celú našu spoločnosť, nie len jej malú časť.
Ide o „krysí závod“…
Aby sme lepšie pochopili, prečo sa i napriek nespokojnosti v uplynulých mesiacoch či rokoch nič nemení, pozrime sa na uzavretý kruh. Na akýsi krysí závod, z ktorého sa nedá dostať von.
1. Učiteľ nie je spokojný, chce zmenu.
2. Ak je však príliš frustrovaný a sklamaný, neverí, že vďaka jeho aktivite sa ešte niečo zmení.
3. Keďže je frustrovaný, žiaci nemajú motiváciou postaviť sa za svojho učiteľa, pretože ho skôr hejtujú za zastaralý spôsob výučby, za to, že ich nedokáže ničím nadchnúť.
4. Keďže študenti nie sú spokojní so svojimi učiteľmi, neustále sa na nich doma sťažujú.
5. A tak rodičia nevidia žiadny dôvod, prečo podporiť štrajk a prečo by mali podporiť požiadavky adresované politikom, pretože skutočný problém je predsa v učiteľoch, na ktorých sa žiaci sťažujú.
6. Keďže rodičia štrajk nepodporia, nedovolia to ani svojim deťom a tak chudák učiteľ nemá ani to najmenšie odhodlanie bojovať, keď mu jednoducho chýba vojsko.
7. Situáciu má štát opäť dokonale pod kontrolou.
Čo preverí tohtoročný alebo každý ďalší štrajk?
– ako sme dlhodobo pracovali s mládežou
– ako sme študentov učili kritickému mysleniu
– aké silné, nezávislé a schopné sú žiacke školské rady
– ako pripravené sú študentské iniciatívy, parlamenty či rady
– čo znamená pre mladých participácia
– či cítia spolupatričnosť voči svojim učiteľom
– či majú chuť meniť našu spoločnosť
– ako veľmi sa rodičia zaujímajú o to, čo sa v škole deje
– ako veľmi sú učitelia frustrovaní
– aký dokonalý a nedotknuteľný je napokon školský systém, ktorý politikom vyhovuje
Milý študent…
Je jedno či si tvoj učiteľ zaslúži viac peňazí či nie. No vedz, že akýkoľvek lepší už na miesto pred katedru nikdy nevkročí, pretože bude preňho toto povolanie ponižujúce.
Nebavíme sa len o tom či bude mať učiteľ vyššiu mzdu alebo nie. Ide o to, koľko financií do školstva poputuje. Ako sa bude ďalej rozvíjať.
Či budeš čítať učebnice z čias bolševikov, sedieť na samorozkladacích stoličkách, či budeš počúvať učiteľa, ktorý učil tvojich starých rodičov. Alebo nájdeš jedného dňa pred katedrou profesora, ktorý ťa dokáže nadchnúť, ktorý príde nadšený a napíšeš o ňom status, že pred tebou práve stojí OSOBNOSŤ.
Možno tu je malá šanca na úspech, no to by musel niekto pohnúť zadkom…
Prečítaj si aj: Školstvo na Slovensku nezmenia učitelia, odbory ani vláda: Dokázať to môžu iba študenti (klik!)
Vy to dokážete, verím vám (klik!)
