Keď som vychádzal deviaty ročník na základnej škole, otvorili sa mi dvere do sveta. Teda tak to pomenúvali všetci od učiteľov, rodičov až po mojich známych. Pomyselné dvere sa však dali otvoriť iba do jednej strany – do sveta školy. Musel som si splniť povinnú školskú dochádzku a nemohol som sa jej vyhnúť. No napriek tomu prišliel cez leto pred strednou školou predsa len zaujímavejší nápad, na ktorý som časom myslel viac, než na novú školu. Bola to ponuka zúčastniť sa národného školenia Komprax.
Všetko sa to začalo cez internet, kde som sa spojil s regionálnou koordinátkou tohto projektu, s Darinou Diošiovou a skôr než sme sa stihli o sebe dozvedieť viac, sme už v ten deň sedeli na káve. Keďže veľmi rád objavujem nové veci, Darinke som kládol jednu otázku za druhou a ona plná energie zvládala odpovedať na moje desiatky otázok. Rozhodol som sa veľmi jednoznačne – na KomPrax idem.
V podstate som o ňom vedel len to, že je to akési trojvíkendové školenie, ktorého cieľom je niečo sa naučiť a získať 200 eur na môj nápad, ktorých chcem zrealizovať. Keď som vyplnil prihlášku a nahovorili dve ďalšie moje kamarátky, sedeli sme už v autobuse do Rimavskej Soboty. Tam sa začal môj prvý školiaci víkend.
Trvalo menej než 10 minút, aby som pochopil, že vzdelávať sa dá aj inak, než za lavicami, pod neustálym tlakom známkovania a nepodstatných domácich úloh. Prvý blok školenia vyzeral asi tak, že sme hrali rôzne hry, aktivity, smiali sme sa a hovorili o svojich názoroch. Vzájomne sa spoznávali a objavovali, aké možnosti majú mladí ľudia.
Som si istý, že takýto štýl vzdelávania by sadol aj vám. Všetko ide cez projektor, zážitky priateľov a dokonca sa na vás školiteľka aj usmieva. Hlavu vám neroztrhne žiadny školský zvonec a určite sa nestane to, že by ste mali dieru v rozvrhu.
Plus mínus, za prvú hodinu som načerpal viac užitočných informácii ako za celý týždeň v škole. Naučil som sa totižto niečo do života. Viem, kde sa obrátiť, keď potrebujem pomoc, ako sa dostať do zahraničia takmer zadarmo a ako zaujať zamestnávateľa na pohovore, no učia nás toto v škole?? Keďže sme si na začiatku školenia dali nejaké ciele a očakávania, snažíme sa ich aj naplniť. Môj cieľ bol zlepšiť si komunikačné a prezentačné zručnosti.
Dostal som teda úlohu vymyslieť za pár minúť svoj projekt, na ktorý chcem získať napr. 2 000€ a musím tak presvedčiť „sponzora“, alebo „poskytovateľa financií o tom, že môj projekt je výnimočný a že ak ma podporí, len získa. Tak nasledujúcich 10 minút bolo teda najzaujímavejších za posledný rok. Museli som vedieť argumentovať, presvedčiť daného človeka a ukázať, že nie som len jeden z davu, ktorý robí to, čo mu ostatní povedia.
Po dvoch dňoch na školení zisťujem, že projekty ma budú stretávať celý život. Naprojektovať si dovolenku, vlastné ciele, prácu, dom, či kariéru. Už v tom vidím zmysel. A pokiaľ chcem na projekte s niekym spolupracovať musím ho samozrejme zaujať a presvedčiť. Asi preto sme venovali náš čas Neverbálnej komunikácii a reči tela. 
Mnohí z nás sa učia, aké dôležié je byť dochvíľny a dodržiavať termíny. Keď sa dohodneme na 10-tu hodinu, a niekto príde o 15 minút neskôr, nedostane neospravedlnenú hodinu. Akurát zistí, že keby prišiel pred desiatou, získal by určitý benefit, či výhodu. A presne takto sme boli motivovaní a nie demotivovaní a trestaní.
Spoznal som za jeden víkend viac ako 20 šikovných mladých ľudí, na ktorých by som sa mohol v budúcnosti bezproblémov obrátiť a verte tomu, v živote sa kontakty zídu. Okrem toho že som sa naučil soft skils, čo je najčastejšie vyžadované zručnosti v práci, som zažil neformálne vzdelávanie, ktoré ma vôbec nenudilo, práve naopak bavilo a napĺňalo.
Pokiaľ vás Komprax zaujal, určite neváhajte a prihláste sa naň. Ak ešte stále nie ste presvedčení, počkajte si na druhý blogpost, ktorý pripravím už čoskoro.
