Nie je ľahké opísať ako sa momentálne cítim. Radosť? Nadšenie? Zadosťučinenie či neistota? To všetko priniesol dnešný Hug Day, o ktorom som sa rozhodol napísať niekoľko slov…
#Dôležité posolstvo
Keď som sa dnes pozeral na objatia, ktoré sa rozdávali všade vôkol mňa, zmocnila sa ma nostalgia. Nejaký moment mi trvalo, kým som si uvedomil, že som súčasťou tohto všetkého. Ešte pred tým, než som stihol niečo povedať, som všade vôkol seba počul, ako ľudia šíria myšlienku Dňa objatí.
,,Prinášame vám kus svetla do tohto dňa. Aby ste sa usmiali a mali krásny deň.“ O to viac ma potešilo, keď som videl, ako huggeri objímali ľudí bez rozdielu pohlavia, veku či postavenia. Áno prepadli sme aj pána primátora, objatie dostala aj mníška, vozíčkari, deti, či dôchodcovia sediaci na lavičke. Objatie patrí každému a je zadarmo. Na to by niektorí možno v uliciach miest bez našej akcie hádam aj zabudli..
#Nesmierna vďaka
patrí takmer 400 dobrovoľníkom, ktorí dnes obetovali svoj čas a prišli na túto úžasnú akciu. Na ktorých šesť hodín pieklo slnko a mnohí nestihli raňajky, obed ani večeru. Ďakujem vám, spravili ste kus skvelej roboty, zaslúžite si veľký potlesk.
Ani raz som totižto od vás nepočul otázku či blbú poznámku typu: ,,prečo by som to mal robiť? … čo z toho mám?…kto mi za to zaplatí?“ To že som hlavným koordinátorom Dňa objatí nič neznamená. Najdôležitejšou súčasťou tohto celého ste boli vy!
Za Banskú Bystricu sa chcem špeciálne poďakovať tridsiatke KomPraxákov, ktorí sem docestovali z celého Slovenska :)
#Médiá – šokovali ste ma!
Ako sa na Slovensku hovorí, len máločo ťa dnes v médiách dokáže prekvapiť. A predsa som niečo našiel. Dnes sme nikoho nezavraždili, ani sme nepašovali drogy a nespravili žiadny škandál. I přesto si Hug Day všimli desiatky slovenských médií! Informovali o ňom dá sa povedať celkom objektívne a mnoho redakcií sa dokonca iniciatívne aj zapojilo. Vďaka patrí:
Student24, Global24, SME, Pluske, TASR, SITA, JOJ-ke, Jemným melódiám, Rádiu Expres, Rádiu Anténa, Lumen, Europe2, RádioFM, Markíze, regionálnym médiám či ostatným, kt. o nás informovali alebo ešte len budú. Rád vás všetkých doplním do tohto blogu. Aj vy – médiá, totižto tvoríte túto spoločnosť a prezentujete príklady zo života (tentokrát konečne i pozitívne). Bolo mi cťou spolupracovať s vami.
#Milé pani učiteľky…
Mal som s vami viac roboty ako so všetkými organizátormi a médiami dohromady. Niekdy sa oplatí výjsť zo svojej škatuľky a prejaviť kus spontánnosti. Vaša zbytočná podozrievavosť žiadne ovocie nepriniesla.
Úplne rozumiem tomu, že keď ste 5 dní v týždni medzi štyrmi stenami. Je ťažké na chvíľu prepnúť a ukázať, že viete byť aj človekom. Lebo o tom, že ním dokážete byť som presvedčený. My všetci, ktorí sme dnes rozdávali objatia sme ľudia. A objatie je znakom ľudskosti, priateľstva a radosti.
Nikoho do našej akcie nenútime, rešpektujeme každého rozhodnutie či osobnú zónu. Nedá mi však nespomenúť prívlastky, ktoré sme si od vás zaslúžili:
,,Sektári, manipulátori, mafia, únoscovia, partizáni“. Ďakujem, toto však nie sme. Ak sa vás môžem spýtať, prečo sa tak bojíte obyčajného objatia?
Veľa ste ma toho dnes naučili. A utvrdili ma v myšlienke, že s Dňom objatí treba pokračovať. Aby to nevyzeralo len ako kritika, chápem, že máte strach o svojich žiakov, treba sa však občas zamyslieť, či nie je až prehnaný…
#Na objatia povolenie nepotrebujeme!
Zatiaľ počas každého ročníka sme navštívili nejaký ten hospic či domov dôchodcov. Klienti sa na nás vždy nesmierne tešili a lúčili sa s nami s úsmevom. Tak sme sa vybrali potešiť našich kamarátov opäť. Avšak museli sme sa otočiť medzi dverami. Chýbalo nám vraj nejaké povolenie a pokiaľ tu nie je vrchná sestra, nemôžeme darovať ani jedno jediné objatie. Škoda, že pritom ako som sa otáčal, som videl ten smutný pohľad babičky na vozíku, s ktorou som sa nemohol podeliť o kúsok svojho času…
A stopku sme dostali aj v škôlke. Vraj máme peknú akciu, len nevhodnú pre dané zariadenie. Rodičia dnes vraj majú deti aj pani učiteľky pod drobnohľadom a preto si nezoberú na triko, že by sa niektoré z detí doma sťažovalo, že dostalo objatie. :D
Nedalo mi a musel som reagovať. ,,Pani učiteľka, myslím si, že je to dosť smutné. Pretože ak deťom neukážeme, ako vytvárať a budovať priateľstvá, ak ich nenaučíme sa k sebe správať s vďačnosťou, bude neskoro plakať. Plakať nad ľudskou odmeranosťou či nenávisťou.“
#Priatelia ďakujem!
A teraz nehovorím o blízkom okruhu svojich kamarátov. Mám na mysli všetkých ľudí, ktorých som dnes stretol a ktorí nám kývali už z diaľky. Pani riaditeľkám a učiteľkám manažérom a predavačkám, ktoré sa na nás už tešili. Ktorí nás privítali a pomohli nám šíriť posolstvo Dňa objatí. Nie všetkých môžeme hádzať do jedného vreca.
Milo ma prekvapilo, že sa do Hug Dayu zapojili aj mnohé občianske združenia či mládežnícke parlamenty. Zároveň sa nám už po druhýkrát podarilo spojiť našu akciu s kampaňou Bez nenávisti. V tričkách s červeným srdcom sme upozorňovali na diskrimináciu či nenávistné prejavy. Hovorili o potrebe búrať predsudky a mýty.
Čerešničkou na torte boli náramky s textom ,,Mám kamaráta Róma, máš s tým problém?“ ktoré si mnohí zobrali a umiestnili na ruky. Pretože ja ich mám niekoľko a vždy sa teším sa na stretnutie s nimi.
Zlomili sme rekord?
Je úplne jedno koľko objatí sme dnes rozdali. Počet nemôže vyjadriť to, čo sme skutočne ľuďom odovzdali. I napriek tomu sa všetky objatia momentálne sčítavajú a o ich výsledkoch sa dozviete už čoskoro….
Dovidenia o rok!
