Vítam vás pri druhom diele Panelu expertov. Jeho prvé vydanie nájdete TU. Naši hostia dnes vyberajú pozitívne udalosti, ktoré sa odohrali v školstve, ale aj prešľapy mesiaca, ktoré by nemali uniknúť vašej pozornosti. Budeme hovoriť o financiách, ale nielen o nich.
„Učiteľ by mal zarábať toľko, aby nemusel robiť ešte po víkendoch či poobediach inú prácu, len aby ako-tak uživil rodinu,“ hovorí riaditeľka školy, Romana Trnková. V dnešnom výbere sa pozrieme aj na vynárajúcu sa korupciu v školstve a naši hostia nás upozornili aj na možný koniec školy LEAF Academy a vznik strednej školy budúcnosti, ktorá nesie názov Skyro.
V dnešnom Paneli expertov budú komentovať udalosti v školstve, vo vzdelávaní
a v práci s mládežou:
- Juraj Hipš, odborník na vzdelávanie
- Romana Trnková, riaditeľka SPŠ dopravná Zvolen a vedúca sekcie priemyselných škôl pri ASOŠS
- Michal Mešťan, poverený vykonávaním funkcie prodekana pre rozvoj
a digitalizáciu na Ekonomickej fakulte UMB v Banskej Bystrici - Róbert Chovanculiak, analytik, INESS (Inštitút ekonomických a spoločenských analýz)
V úvode naši hostia vyberajú pozitívnu udalosť mesiaca a prešľap mesiaca, v druhej časti hodnotia tri konkrétne udalosti, ktoré pre nich pripravil Jaroslav Dodok, predseda občianskeho združenia OZ TEAM a líder rozvojového programu Show your talent.
Druhý diel Panelu expertov vám zaberie osem minút a nájdete ho aj na webe ozteam.sk
Tak poďme na to!
Čo je podľa vás pozitívnou udalosťou tohto mesiaca?
Romana Trnková:
Keďže je len začiatok mesiaca, vyberám správu z apríla, ktorá ma naozaj potešila. Ministerstvo pripravuje nový národný projekt na financovanie podporných profesií v školstve. Tento by mal prirodzene nadviazať na projekty POP, POP II a okrem udržania súčasných pozícii aj navýšiť ich počet o 1000. Podporné tímy na školách tvoria školskí psychológovia a špeciálni pedagógovia, ako aj školskí asistenti.
Najviac ma potešilo, že projekt je nastavený na postupné preklápanie pozícií do financovania zo štátneho rozpočtu. Takže ukončením projektu tieto veľmi potrebné pozície na školách nezaniknú.
Róbert Chovanculiak:
Bolo oficiálne potvrdené, že v Bratislave sa otvorí nová súkromná stredná škola v IT odbore menom Skyro. Neskôr by mali nasledovať aj ďalšie krajské mestá v SR. Dopyt po tomto type odborného a praktického vzdelávania dlhodobo prevyšuje vzdelávaciu ponuku. Ide tak o krok smerom k lepšiemu školstvu.
Michal Mešťan:
V poslednom mesiaci sa začalo opätovne veľmi intenzívne a otvore hovoriť o tom, že na Slovensku máme stále veľké množstvo žiakov základných škôl, ktoré v Testovaní 5 a 9 dosahujú veľmi zlé výsledky, dokonca po skončení základnej školy neovládajú dostatočne kvalitne ani slovenský jazyk. Táto skutočnosť nie je sama o sebe pozitívna, no za pozitívne označujem to, že sa o tejto téme začalo (opätovne) hovoriť. To, čo zanedbáme so študentami na základnej škole, negatívne ovplyvní kvalitu vzdelania na stredných a vysokých školách.
Pre rozvoj Slovenska a nášho hospodárstva je kľúčové, aby nám v nasledujúcich rokoch vyrastala čoraz vzdelanejšia populácia, ktorá môže pozitívne vplývať na rozvoj znalostnej ekonomiky s vyššou pridanou hodnotou.
Čo je podľa vás prešľap tohto mesiaca?
Romana Trnková:
Opäť sú tu prijímacie skúšky na stredné školy a opäť nejednotný systém podávania a spracovania prihlášok a pravidlá zverejňovania výsledkov, ktoré si každý vysvetľuje po svojom. Začína „boj o žiaka“ s nejasný výsledkom, lebo ani záväzné potvrdenie nástupu dieťaťa na školu nie je až tak veľmi záväzné. A pritom stačí len zjednotiť systém a jasne zadefinovať pevné pravidlá pre všetky školy. Tak možno nabudúce…
Róbert Chovanculiak:
Za najhoršiu správu tohto mesiaca považujem možný koniec súkromnej školy LEAF Academy. V každej oblasti života, teda aj vo vzdelávaní platí, že čím viac možností, tým lepšie. A to platí aj v prípade vzdelávania talentovaných mladých ľudí.
Koniec koncov Slovensko má problém udržať týchto ľudí doma a mať kvalitné školy – aj na stredoškolskej úrovni – predstavuje jeden z dôležitých spôsobov, ako tento problém riešiť. Je potrebné si uvedomiť, že škola neplní len pedagogickú úlohu, ale aj komunitno-vzťahovú. Ak si mladí ľudia vybudujú kvalitné väzby a vzťahy počas štúdia na Slovensku, tieto prežijú aj následné štúdium v zahraničí a bude väčšia šanca, že sa vrátia domov.
Michal Mešťan:
Za prešľap mesiaca, resp. negatívnu udalosť, by som označil zadržanie bývalého dekana Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave priamo pri preberaní úplatku 20-tisíc eur. Všetci dobre vieme, že zdroje nielen vo vysokom školstve chýbajú. Obdobné prípady môžu viesť k výraznému sprísneniu pravidiel čerpania a používania finančných prostriedkov. Korupciu ako celok vnímam veľmi negatívne.
Zdroje, s ktorými nielen vo verejnom vysokom školstve disponujeme, sú obmedzené, preto by kľúčom k napredovaniu sektora vzdelávania na Slovensku malo byť efektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov bez korupčných afér.
HODNOTENIE UDALOSTÍ:
1. OTÁZKA: Priemerný vek učiteľa je 47 rokov. Je to podľa vás veľa alebo málo?
Romana Trnková:
Nuž, ťažko povedať, lebo kvalita učiteľa by mala s vekom narastať. Jeho skúsenosti by mali byť tou obrovskou devízou. Samozrejme za predpokladu, že je to osobnosť, pedagóg, ktorý na sebe neustále pracuje. Ak to tak nie je, potom je to zlé bez ohľadu na vek.
Druhý pohľad na túto tému je, že výrazne klesá záujem mladých o túto profesiu. Zohnať kvalitného učiteľa odborných predmetov je na hranici zázraku. Dôvodov je niekoľko. Hlavným je slabé finančné ohodnotenie, ale aj náročnosť práce, nízky spoločenský status, vysoká miera zodpovednosti, práca pod neustálym tlakom a drobnohľadom.
Juraj Hipš:
Kľúčová otázka stojí tak, koľko mladých ľudí je ochotných sa vydať na učiteľskú dráhu aj ako v školách udržať dobrých učiteľov. Prognózy sú viac ako zlé. O dva roky nám podľa údajov Inštitútu vzdelávacej politiky bude chýbať viac ako 8000 učiteliek a učiteľov. Toto by mala byť téma volieb, ale ako vždy nebude.
Róbert Chovanculiak:
V medzinárodnom porovnaní je to nadpriemer. Ale Slovensko určite nie je jediná krajina, kde postupne dochádza k starnutiu populácie učiteľov. Je to celosvetový fenomén, rovnako ako nedostatok učiteľov.
Zväčšovanie vekového rozdielu medzi učiteľmi a žiakmi môže byť problém najmä v dnešnej dobe, keď sa svet mení príliš rýchlo. Jeden z následkov je, že starší učitelia si nedokážu vybudovať prestíž u mladších žiakov, keďže žijú v úplne inom svete. Jednoducho, žiaci môžu mať pocit, že starší učitelia im vedia ponúknuť stále menej relevantných vedomostí a zručností.
Michal Mešťan:
Na jednej strane vyšší vek môže indikovať to, že učitelia sa stávajú skúsenejšími, čo môže byť pozitívom, ale netreba ani zabudnúť, že v posledných rokoch nám vzrástol priemerný vek učiteľa zo 44 na 47 rokov. Viac ako priemerný vek by nás mala zaujímať veková štruktúra učiteľov, t.j. či náhodou nemáme väčšiu skupinu učiteľov vo veku pred dôchodkom respektíve v dôchodku, prípadne či máme dostatočný počet mladších učiteľov, ktorí by ich mohli nahradiť (inak povedané, pozrieť sa na rozptyl vekovej štruktúry učiteľov). Jedným
z problémov školstva je v posledných rokoch odchod mladších učiteľov z tohto sektora, čo negatívne vplýva aj na vývoj priemerného veku.
2. OTÁZKA: Reálne učiteľské platy sa v roku 2022 výrazne prepadli. Opäť sa rozbehla debata o odmeňovaní pedagógov podľa regiónu, kde žijú. Koľko by mal podľa vás zarábať učiteľ/učiteľka?
Romana Trnková:
Učiteľ by mal zarábať toľko, aby nemusel robiť ešte po víkendoch či poobediach inú prácu, len aby ako-tak uživil rodinu. Aby si mohol „dovoliť“ zaplatiť si zaujímavé vzdelávanie, ktoré mu pomôže v jeho raste. Aby mal dosť financií na cestovanie, ktoré mu rozšíri obzory. Aby sa odborník v oblasti elektrotechniky, programovania či strojárstva nemusel rozhodnúť pre všetko iné, len nie prácu v školstve. Konkrétna suma by mala byť porovnateľná s platmi vysokoškolsky vzdelaných ľudí v iných rezortoch.
Juraj Hipš:
Mali by zarábať tak, aby mohli dôstojne žiť. Aby nemuseli mať druhú prácu, aby si mohli dovoliť vlastné bývanie a nie život na internáte. Lebo aj toto je, žiaľ, slovenská realita. Podľa prieskumu Komenského inštitútu a agentúry Focus patrí učiteľské povolanie na Slovensku medzi päť najrešpektovanejších. Tomu by malo zodpovedať aj finančné ohodnotenie.
Róbert Chovanculiak:
Podľa toho aký učiteľ, akého predmetu a v akom regióne. Neexistuje jedna správna odpoveď. A nepozná ju ani ministerstvo. Dôležité je opakovať základné štatistiky. Tento rok dosiahne očakávaná priemerná mzda učiteľa v regionálnom školstve okolo 1800 eur, čo bude predstavovať približne 130% priemernej mzdy v hospodárstve. Ak sa podarí udržať tento podiel na podobnej úrovni aj ďalšie roky, považujem otázku priemernej mzdy učiteľov za vyriešenú.
To neznamená, že neexistujú ďalšie problémy. Tie existujú a sú koncentrované pri niektorých predmetoch a hlavne vo vybraných regiónoch. Už včera bolo neskoro riešiť tieto problémy. Musia sa stať prioritou nového ministra školstva.
Michal Mešťan:
Pokles reálnych učiteľských platov, rovnako ako platov ostatných povolaní, bol ovplyvnený najmä extrémne vysokou mierou inflácie, ktorá nás minulý rok zasiahla. Plat učiteľa/učiteľky by mal byť v takej výške, aby motivoval vykonávať toto povolanie tých najlepších (ktorí sa na túto pozíciu hodia nie len vedomosťami (IQ), ale aj svojimi zručnosťami (EQ)). Diskusia o odmeňovaní pedagógov podľa regiónu má svoje rácio, koniec koncov ak zoberieme EÚ ako jeden celok, plat učiteľa s rovnakým vzdelaním a v rovnakom veku je na Slovensku iný ako napríklad v Nemecku či Rumunsku.
3. OTÁZKA: Bývalý minister školstva, Branislav Grohling, sa zamýšľa nad tým, či by sme nemali zrušiť domáce úlohy. Čo si o tomto nápade myslíte?
Romana Trnková:
Niektorí žiaci už o tomto dávno rozhodli 😉! Teda, niekedy mám ten pocit.
Myslím si, že len samotné zrušenie domácich úloh bez ďalších zmien v systéme vzdelávania nič zásadné nevyrieši. Určite však poteší deti a niektorých zaneprázdnených rodičov. Aj
v tomto prípade je mimoriadne dôležitá miera (koľko času dieťa trávi pri domácich úlohách a ako veľa ich má) a obsah zadaných úloh (aby to žiakovi dávalo zmysel v kontexte učiva preberaného v škole). Z výchovného hľadiska je riešenie domácich úloh tréningom vôle, samostatnosti, zodpovednosti. Zo vzdelávacieho pohľadu je to spôsob upevňovania a precvičovania učiva.
Juraj Hipš:
V prvom rade si treba povedať, že je to lacná volebná kampaň. Je to o to smutnejšie, že ju robí exminister školstva, ktorý musí aspoň trochu tušiť aké vážne systémové problémy má náš vzdelávací systém. Aj priemerne zorientovaný človek v školstve vie vymenovať desať rádovo vážnejších problémov, ktoré musíme riešiť. Lenže to sa ťažko dáva ako chytľavý slogan na billboardy.
Róbert Chovanculiak:
Domáce úlohy vychádzajú zo základných kognitívnych poznatkov, že opakovanie je matka múdrosti. A aktívne opakovanie samotným žiakom, je matka matiek múdrosti. Mnohé školy a učitelia ich však používajú nesprávne. A to ako nástroj outsourcovania svojej nedokončenej práce na rodičov. Následný boj politikov proti domácim úlohám je uzatvorenie bludného kruhu, na konci ktorého nemôže byť kvalitnejšie vzdelávanie. Je to klasická ukážka toho, ako aj dobrý nástroj, je možné zle aplikovať a celú situáciu ešte zhoršiť plošnými nápadmi a politikami.
Michal Mešťan:
Nakoľko pôsobím na vysokej škole, táto téma sa ma priamo veľmi netýka. Myslím si však, že inštitút domácich úloh má svoj význam aj do budúcnosti. Netvrdím ale, že by mal byť zachovaný v nezmenenom formáte tak, ako si ho pamätajú naši rodičia či my samotní. Určite ako sa vyvíjajú aj iné oblasti nášho života či hospodárstva (nové technológie, nové materiály, a pod.) by sa zmenám mali prispôsobiť aj metódy a postupy, ktoré v procese vzdelávania využívame (najmä by sa mali používať tak, aby podnecovali mladých ľudí k bádaniu a rozvíjaniu ich zručností a vedomostí, nie aby ich traumatizovali či proces vzdelávania znechutili).
Na záver pripájame krátky prehľad správ zo školstva:
Dvadsaťtisíc žiakov je odsúdených na neúspech
Dievčatá nechcú cvičiť, sme zúfalí, hovorí telocvikárka. Niektoré menštruujú aj trikrát za mesiac
Schválili novelu školského zákona, prináša nárok na prijatie v škôlke
Predstavenie panelu expertov:
Panel expertov je iniciatíva občianskeho združenia OZ TEAM. Ide o diskusný formát, ktorého cieľom je spraviť zo vzdelávania a školstva tému, ktorá bude v spoločnosti rezonovať, a o ktorú sa budú ľudia zaujímať. Prostredníctvom tohto projektu chceme upozorniť na pozitívne iniciatívy, návrhy a riešenia, ale aj na chyby, nedostatky a výzvy v témach školstva, vzdelávania a práce s mládežou.
Okrem mesačný hodnotení vo forme blogu, pripravujeme aj prvú fyzickú diskusiu s odborníkmi, ktorá sa uskutoční utorok 23. mája o 18:00 v Banskej Bystrici na tému „Hľadá sa vízia pre školstvo a mládež”. Hosťami budú Romana Trnková, Juraj Hipš a Juraj Droppa. Miesto upresníme, stačí ak budete sledovať náš facebook.
Ak vás zaujíma viac, pozývame vás aj na iMPULZ, celoslovenskú konferenciu o budúcnosti vzdelávania, školstva a práce s mládežou, ktorá sa uskutoční 14. 6. 2022 v Banskej Bystrici. Viac informácii nájdete tu.
