Každý z nás vie povedať, čo všetko musí stihnúť počas jedného pracovného dňa alebo týždňa. Naháňame sa za stretnutiami, deadlinami, projektami, ale len málokto tuší PREČO. Prečo sa vlastne nevieme zastaviť a pokračujeme, aj keď už nevládzeme?
Prečo chceme MAŤ viac peňazí, väčší vplyv, najnovší iPhone, drahé auto či veľký byt? Prečo chceme byť zapojení v každej službe, vypočuť si každý podcast a dosiahnuť dokonalý výsledok v každej oblasti vo svojom živote? Prečo si nedovolíme zlyhať, spraviť chybu, ani si ju priznať?
Možno si poviete, že je to priveľa „PREČO“ na jeden blog. Ak sa však zmyslíme nad týmito otázkami, tak možno odhalíme príčinu výkonovej choroby.
Tento môj dnešný blog je pokračovaním môjho statusu a článku z 13. októbra, ktorý som nazval slovami: Som len človek, potrebujem spomaliť (prečítajte si ho TU).
Start with why
Keď som pred 3 rokmi prvýkrát počul o knihe Simona Sineka Start with why (Začnite s prečo), začal som ju každému odporúčať. Našim klientom, študentom, aj učiteľom. Autor vo svojej knihe vysvetľuje veľmi účinný princíp, ktorý nazýva „zlatým kruhom“.
V momente čo som sa s ním zoznámil, som pochopil, že nadväzuje na iný, veľmi podobný princíp „z vnútra von“, ktorý zas vo svojej knihe popísal Stephen Covey (7 návykov skutočne efektívnych ľudí).
Ale späť k otázke PREČO. Keď som sa nad ňou zamýšľal, tak som zistil, že veľká časť mojich problémov, kvôli ktorým sa cítim vyčerpaný, frustrovaný a demotivovaný, pochádza z toho, že som prestal vo svojom živote žiť svoje PREČO, od ktorého som sa veľmi výrazným spôsobom odklonil.
Zabudol som na svoje osobné poslanie
A tak bola kniha Simona Sineka, pre mňa pozvaním vrátiť sa späť k svojim koreňom. Vrátiť sa späť k svoju osobnému poslaniu, ktoré som objavil pred mnohými rokmi na seminári Eda Fila.
Vtedy som prežil úžasný moment „uvedomenia si“ toho čo je mojim poslaním a zaplavila ma obrovská radosť. Pozor, nie instatný pocit šťastia, ale pretrvávajúca hlboká radosť, ktorú som odvtedy mnohokrát zažil, keď som robil niečo, čo odzrkadlovalo moje poslanie, či už to bola práca, služba, budovanie vzťahov alebo osobnostný rozvoj.
A naopak, v momentoch, keď som sa venoval projektom a aktivitám, ktoré vôbec nesúviseli s mojim osobným poslaním, zažíval som pocit znechutenia a približoval som sa k syndrómu vyhorenia.
Preto v momente, keď som sa v októbri zastavil na prahu vyhorenia (a rozhodol som sa, že túto čiaru prekročiť nechcem), vrátil som sa späť k otázke PREČO a preveril som ňou všetky kľúčové oblasti môjho života.
Tak teda PREČO?
Znovu a zas som sa pýtal samého seba prečo budujem firmu Mavio Media, prečo vediem rozvojový program Show your talent a do akej miery to súvisí s mojim osobným poslaním. Toto moje premýšľanie očistilo veľa mojich skutočných motívov od povrchných nánosov.
A tak som sa posunul ešte o jeden krok ďalej. A to zadefinovaním si toho, čo by som nemal robiť.
Čo by som nemal robiť?
Jim Collins vo svojej knihe Good to great (Z dobrého skvelé) zdieľa nesmierne dôležité zistenie z výskumu, ktorému sa venoval. „Good to great spoločnosti (teda tie skvelé a výnimočné, nie priemerné) sa nezameriavali predovšetkým na to, čo robiť, aby sa stali skvelými, sústreďovali sa rovnako na to, čo nerobiť a čo prestať robiť.
Už dva roky po sebe som sa vždy na konci roka pýtal nášho tímu čomu by sme sa chceli venovať budúci rok. Po pár minútach bol nápadov plný flipchart. Keď som však položil otázku, čo by sme podľa nich mali prestať v budúcom roku robiť, zostalo úplne ticho.
Takže nie ste v tom sami. Ani pre mňa a pre ľudí vôkol mňa nie je jednoduché zadefinovať si čo sú projekty, úlohy, stretnutia a aktivity, ktorých sa treba vzdať. Ale je dôležité pokúšať sa nájsť to.
Pretože len keď prestaneme robiť veci, ktoré nemáme, budeme môcť robiť tie veci, ktoré sú dôležité a podstatné. Nielen pre úspech našej práce, našej firmy, školy či organizácie, ale ktoré sú dôležité predovšetkým pre naše osobné poslanie. Vždy si rád pripomínam myšlienku Mariána Kolníka, že silné NIE jednej veci, je v skutočnosti silné ÁNO tej druhej dôležitej veci.
Kedy mám pocit, že môj život má zmysel?
Posledné dni som veľa rozmýšľal nad tým, kedy zažívam nadšenie vo svojej práci, vo vzťahoch (a v živote celkovo) a kedy mám pocit, že to čo robím má nejaký zmysel. Prišiel som na to, že u mňa je to kombinácia nasledujúcich faktorov:
- Keď napĺňam svoje prečo – svoje osobné poslanie, ako ho objaviť sa dozviete tu KLIK!
- Keď vo svojej práci, aj iných oblastiach využívam svoje talenty a silné stránky
- Ale predovšetkým keď viem, KTO SOM, teda čo je moja hodnota a identita
Pre mnohých z vás bude možno práve tá posledná otázka najťažšia zo všetkých. Svoje silné stránky dokážeme ešte ako tak objaviť, či už prostredníctvom rôznych testov alebo tým, že nám naši blízki povedia „v čom sme dobrí.“ Aj svoje osobné poslanie si ako tak dokážeme zadefinovať a napísať, pomôcť nám v tom môže množstvo užitočných kurzov a seminárov.
Ako však zistiť kto som a čo definuje moju hodnotu? To je už trochu ťažší oriešok. Neviem či vám dokážem dať konkrétne odporúčanie ako objaviť svoju hodnotu, môžem vám však predstaviť pár sprievodcov na tejto ceste, ktorý vás môžu inšpirovať.
Čo definuje vašu hodnotu?
Pedagogický psychológ a kouč Marián Kubeš hovorí v knihe Stanky Gajdošovej Menej konať, viac byť, že väčšina ľudí funguje na základe rovnice MOJA HODNOTA = MOJ VÝKON + PRIJATIE INÝMI. Keď žijeme podľa tejto rovnice, môže sa nám veľmi rýchlo rozpadnúť náš svet.
Keď však viem, že moja hodnota nezávisí od výkonu, tak potom viem, že nemusím zachraňovať svet, nemusím sa hrať na spasiteľa, môžem robiť chyby a pripustiť si, že aj moje potreby sú dôležité, že nebežím šprint svojho života, ale maratón a že moja hodnota nie je vo výkone, ani v neomylnosti.
Viktor Frankl, svetoznámy neurológ a psychiater, ktorý prežil koncentračný tábor, hovorí vo svojej knihe Hľadanie zmyslu života, že: „Povedomie o vlastnej vnútornej hodnote človeka je ukotvené vo vyššej, duchovnej rovine a život v koncentračnom tábore ním nemôže otriasť.“ Inými slovami, žiadne okolnosti života, ani množstvo práce, ani choroba, ani akékoľvek trápenie, dokonca ani koncentračný tábor nás nedokážu „obrať“ o našu hodnotu.
Preto vás pozývam do objavovania svojej vlastnej hodnoty, spoznávania svojej vlastnej identity, do hľadania odpovedí na otázku Kto som? Ak ste v tomto blogu hľadali rýchlokvasené rady a instatné riešenia, tak vás budem musieť sklamať. Také neponúkam. Je čas zamyslieť sa nad svojim životom. Nie je to úloha, ktorá by sa dala načasovať a pri ktorej by sa dalo povedať, že do hodiny ju vyriešime..
Hľadanie zmyslu života
V tomto premýšľaní vám však môže pomôcť práve kniha Viktora Frankla Hľadanie zmyslu života. Ponúka cenné poznatky o tom ako nad svojim životom premýšľal on. Dokonca v oveľa horších podmienkach, než aké máme my dnes. „Hľadanie zmyslu človeka je primárnou motiváciou jeho života… Tento zmysel je jedinečný a zvláštny v tom, že ho môže a musí naplniť len daný človek…“ píše vo svojej knihe.
„Zmysel života sa líši od človeka k človeku, odo dňa ku dňu a od hodiny k hodine. … Človek by nemal hľadať abstraktný zmysel života. Každý má v živote svoje konkrétne povolanie alebo úlohu, ktorú by mal vykonávať a ktorá si žiada naplnenie. Preto to nemôže vykonať nikto iný a jeho život nemôže nikto zopakovať.“
„Nakoniec by sa teda človek nemal pýtať, aký je zmysel jeho života, ale skôr si uvedomiť, že to je on, kto má odpovedať na otázku. Slovom, každému človeku kladie otázku život a on môže životu odpovedať len tak, že odpovie na svoj vlastný život.“
Zmysel života môžeme objaviť 3 rôznymi spôsobmi
Viktor Frankl píše, že v rámci logoterapie, ktorá sa tejto disciplíne venuje, môžeme zmysel života objaviť nasledovnými spôsobmi:
- Vykonávaním nejakej práce alebo skutkov;
- Zažívaním niečoho alebo vzťahom s iným človekom
- Postojom, ktorý zaujmeme voči nevyhnutnéhu utrpeniu
Dobrou správou teda je, že svoj zmysel života alebo poslanie nemusíme objaviť len v práci alebo službe, ktorej sa venujeme. Aj keď mnohí z nás ho objavia práve v tejto oblasti. Svoj zmysel života však môžeme objaviť aj zažívaním niečoho – napríklad ľudskej dobroty, pravdy a krásy, prírody a kultúry, alebo v neposlednom rade vnímaním inej ľudskej bytosti v celej svojej jedinečnosti – tým, že ju milujeme.
A po tretie, zmysel môžeme objaviť aj v beznádejných situáciách a utrpení, ktoré nemôžeme zmeniť. Pretože dokážeme transformovať aj osobnú tragédiu na triumf, premeniť nešťastie človeka na jeho osobný rast. Keď nie sme schopní zmeniť našu situáciu (napr. pri rakovine), čelíme výzve zmeniť seba samého.
Ten správny čas položiť si dôležitú otázku
Ak sa teda každodenne naháňame za plnými kalendármi, dolieha na nás výkonová choroba alebo sa ocitáme v kríze zmyslu života, možno je ten správny čas položiť si otázku PREČO.
Prečo sa vlastne neviem zastaviť a pokračujem, aj keď už nevládzem? Prečo chodím do práce, prečo pomáham v dobrovoľníckych projektoch a prečo investujem čas do konkrétnych vzťahov? To kľúčové PREČO mi môže pomôcť objaviť zmysel života. A prinesie tak svetlo do môjho chaosu.
Keď začnem žiť svoje PREČO, spravím prvý veľký krok preč z výkonovej choroby.
Tak vás nasledujúce dni pozývam do premýšľania nad tým PREČO sa cítime vyčerpaní. Ako žijeme svoje životy. Čo by sme mali prestať robiť. A v čom spočíva naša hodnota.
Praktická literatúra, ktorá vám v tom môže pomôcť:
Menej konať viac byť (Stanislava Gajdošová)
– Príbeh o ceste von z krajiny výkonu
Začněte s proč (Simon Sinek)
– Jak vudči osobnosti inspirují k činum
Hľadanie zmyslu života (Viktor Frankl)
– Napriek všetkému povedať životu áno
Bonusová kniha (viac pre podnikateľov, manažérov a lídrov):
Z dobrého skvelé (Jim Collins)
– Prečo niektoré spoločnosti urobia veľký skok vpred… a iné nie
Prečítajte si aj:
Som len človek, potrebujem spomaliť (klik!)
Keby si tak poznal/a svoju hodnotu (klik!)
