Viete, že som zástanca osobného rozvoja a školský vzdelávací systém mi príliš nevonia. Preto som sa pred pár rokmi rozhodol, že sa budem vzdelávať podľa seba. V dnešnom blogu vám chcem ukázať, prečo to nie je také jednoduché, ako to na prvý pohľad vyzerá.
Som presvedčený o tom, že školský vzdelávací systém dnes nedokáže reagovať na skutočné výzvy, ktorým čelia mladí ľudia vo svojom živote. Tento fakt som si uvedomil už počas 9. ročníka na základnej škole. Od tohto momentu som pracoval na tom, aby som sa zo školy čím skôr vytratil.
Individuálny učebný plán
Najprv sa mi to podarilo tým, že som sa venoval mimoškolskej činnosti, ako tretiak som požiadal o individuálny učebný plán, čo nakoniec viedlo k tomu, že som nedokončil strednú školu a nešiel som ani študovať vysokú. Namiesto toho som si vytvoril vlastný vzdelávací plán, ktorému som venoval všetok svoj čas a energiu.
V tejto chvíli však zahoďte všetky svoje vznešené predstavy o tom, ako nemusím chodiť do školy, užívam si bezstarostný život a s mojim IQ sa približujem k osobnostiam typu Albert Einstein či Stephen Hawking. Realita je o kúsok iná…
Medzi výhody samovzdelávania patrí určite flexibilita – môžete začať a skončiť, kedykoľvek chcete, môžete učeniu venovať ľubovoľný čas a vyberať si témy, oblasti vzdelávania, ktoré vás najviac zaujímajú. Vždy keď som však svojmu okoliu hovoril o týchto výhodách, mal som pocit, že ľudia nechápu druhej strane mince. A tu vám v dnešnom blogu odhalím, budeme hovoriť o problémoch a ťažkostiach, ktoré vzdelávanie na vlastnú päsť prináša…
1. Samoštúdium stojí veľa peňazí
Množstvo e-bookov, e-learningov či seminárov sa dá získať aj bezplatne, avšak pokiaľ máte záujem získať prvotriedne vzdelanie, je nevyhnutné si zaň zaplatiť. Napríklad taký trojhodinový workshop o storytellingu (tvorbe príbehov) môže stáť 15€, čiže keď si zoberieme, že by ste sa každý týždeň zúčastnili na podobnom workshope, vyjde vás to na 45€.
K tomu si pripočítajme knihy, víkendové školenia, dlhodobé vzdelávania o rozsahu niekoľkých týždňov, medzinárodné konferencie, rôzne aplikácie, platený mentoring či koučing. Mňa osobne stojí vzdelávanie mesačne 100 až 200€, a to mám vďaka Bohu množstvo materiálov či školení zdarma. Ročne to spolu vychádza na 1 200 – 2 000€, čo je však len zlomok toho, čo by som skutočne chcel a potreboval do vzdelávania investovať.
2. Manažment času
Si pánom svojho čas. Tak ako sa to ľahko počúva, tak sa to ťažko realizuje. Keď som odchádzal zo strednej školy, s hrdosťou som všetkým hovoril, že ja sa toto všetko, dokážem naučiť za oveľa kratší čas. V niektorých prípadoch to samozrejme platí, napr. ak sa chcete naučiť základy marketingu, tak namiesto 10 vyučovacích hodín, z ktorých 15 minút venuje profesor triednym záležitostiam a 15 minút skúšaniu či písomkám, si dokážete prejsť základ témy v pohode za jedno dopoludnie.
Avšak v prípade, že sa toho chcete naučiť viac, chcete ísť do hĺbky a vedomosti si nebodaj odtestovať v praxi, potrebujete na to ďaleko viac času. A musíte veľmi dobre plánovať. Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že ráno sa mi učiť nechce, doobeda by som radšej čítal noviny, na obed jedol, poobede bol s kamošmi na káve a večer sedel vo wellnesse.
Predstava o tom, že doma sa dokážete vzdelávať 8 hodín denne je proste naivná. Samovzdelávanie si preto vyžaduje veľmi zodpovedný time management.
3. Spätná väzba
Kým v škole získate spätnú väzbu okamžite – stačí, že zle odpoviete na otázku a už váš učiteľ opravuje, počas samoštúdia takýto externý hlas nemáte. Kým v škole po každej kapitole píšete test a dokážete si svoje vedomosti vyhodnotiť, v rámci samoštúdia sa testy hľadajú ťažko. Predovšetkým pokiaľ ste sa rozhodli vzdelávať v témach, ktoré sa bežne na stredných školách neučia.
V škole by ste si poradili tak, že sa otočíte k spolužiakovi a on vám látku, ktorú nechápete vysvetlí, keď sa učíte doma, je to o čosi ťažšie. Na to, aby ste získali kvalitnú spätnú väzbu musíte vyhľadávať skutočných odborníkov v danej téme, ktorí vedia vaše kompetencie (vedomosti, zručnosti a postoje) zodpovedne posúdiť.
4. Na všetko ste sám
Síce veľkou výhodou samoštúdia je, že postupujete vlastným tempom a že do procesu vzdelávania vám nikto nekafre, prítomnosť učiteľa alebo lektora predsa len chýba.
Pretože ak sa na vzdelávanie pozrieme komplexne, tak nám nejde len o dosahovanie výsledkov a získavanie vedomostí, ale aj o proces učenia. Musíme sa sústrediť na chyby, ktoré robíme, spôsoby akým ich riešime, emócie, ktoré v tomto procese vznikajú až po pragmatické uvedomenie si, kde konkrétnu skúsenosť využijem v praxi.
Kým na všetky tieto veci sa v triede učiteľ zväčša pýta alebo vás navádza otázkami, doma sa musíte pokúsiť zvládnuť túto reflexiu sami.
5. Nie je s kým porovnávať výsledky
Keď sa už konečne dopracujete k nejakému výsledku, nemáte si s kým finálny výsledok porovnať. Nemáte na daný problém ani ďalších 10 rôznych pohľadov, ktoré by vás mohli obohatiť, pretože sa učíte sám. Áno, stále si môžete googliť iné riešenia a postupy, je to však časovo strašne neefektívne.
Ak nejakú látku pochopíte, najlepším spôsobom je zrekapitulovať ju a prerozprávať vlastnými slovami. Avšak komu? Stenám sa až tak veľmi počúvať nechce. A vašu frajerku to tiež rýchlo prestane baviť.
6. Nikto vás nemotivuje
Pamätám si ešte na základnú školu, kde pani učiteľka rozdávala jednotky tým, ktorí ako prví vyrátali príklad. V tú chvíľu som makal ako fretka, pretože som mal silnú motiváciu. Nehovoriac o tom, že vôkol mňa bolo ďalších 20 nadšených študentov.
Keď som sa však začal vzdelávať sám, musel som zistiť, čo je mojou vnútornou motiváciou, aké existujú nástroje sebamotivácie, čo robiť v prípade, že sa mi nechce a mám chuť s tým celým praštiť o zem. 
7.Chyby stoja veľa
Poznáte to, v škole dostanete za chybu päťku a za ďalšiu druhú päťku. V praxi však za svoje chyby platíte. A to poriadne draho! O tom by som mohol napísať aj samostatný blog. Chyby, ktoré som spravil ako podnikateľ ma nestáli niekoľko desiatok či stoviek eur, ale niekoľko tisícok eur. Nedali sa opraviť, vymazať a ani na reparát ma nepozvali.
8. Vzdávate sa nároku na uznanie
Každý klasický školský vzdelávací systém vám okrem obsahu vzdelávania zaručuje aj nejaký spôsob potvrdenia vašich kompetencií. Či už to je výpis známok, vysvedčenie, maturita, diplom alebo dokonca titul, ktorý získate. Stačí si ho dať na vizitku pred meno, pre istotu aj za meno (aby vám ho neodfúklo) a ľuďom nemusíte vysvetľovať, že toto alebo hento naozaj viete.
Ak si však látku študujete sám doma, na titul môžete zabudnúť. Sotva bude vašim zadosťučinením nejaký pochybný certifikát alebo ak Boh dá, aspoň akreditované osvedčenie.
To však nemusí stačiť zamestnávateľovi a už vôbec vám to nezaručuje kariérny postup. Alternatívou sú rôzne online certifikáty napr. od Google či Coursera, na Slovensku sa však o ne oprieť veľmi nedá.
9. Chýba vám network a know how
Asi jedným z najväčších nevýhod domáceho vzdelávania, je nedostatok skúseností, ktoré by ste za iných okolností načerpali od svojich spolužiakov, učiteľov či hostí na vašej univerzite.
Takto si musíte všetky osobnosti vyhľadávať sami, network si musíte poctivo budovať, čo stojí viac času, úsilia a niekedy aj peňazí. Čiastočným riešením môže byť to, že sa pridáte do nejakej facebook skupiny, kde sa hromadí know how k nejakej téme alebo sa budete pravidelne stretávať s ľuďmi, ktorí sa zaujímajú o rovnakú tému ako vy a majú viac skúseností. Nájsť takýchto ľudí a získať si ich čas, však jednoduché nie je.
10. Triedenie informácií
Za nevyhnutnú súčasť vzdelávania dnes v 21. storočí už všetci považujeme schopnosť analyzovať a vyhodnocovať dostupné informácie. V školstve si túto funkciu predstavujem tak, že vyučujúci mi dokáže ponúknuť len to najdôležitejšie, najpotrebnejšie, najaktuálnejšie, čo z danej látky existuje (aj keď nebuďme naivní, vo väčšine prípadoch tomu tak nie je).
V rámci samoštúdia si takéto delenie a triedenie informácii robíte sami. A pokiaľ ste v nejakej látke začiatočník, ako napr. v oblasti psychológie, ťažko si sami určíte a vyberiete, čo budú tie najdôležitejšie témy či poznatky, na ktoré sa vrhnete. Ktoré z uvedených výskumov sú relevantné a ktoré sú prvotriedne paškvily.
Vybral som si ťažšiu cestu
Keď to spojím dohromady, rozhodnúť sa pre samoštúdium je oveľa ťažšia a tŕnistejšia cesta, než vybrať si školské vzdelávanie. Za najväčšie nevýhody považujem lenivosť dokopať sa k tomu, aby ste sa začali učiť, slabý network na začiatku vzdelávania a veľkú finančnú či časovú náročnosť. Odísť zo školy, zvoliť si individuálny učebný plán alebo jednoducho sa iba pustiť do samoštúdia je oveľa náročnejšia cesta, než sa na prvý pohľad zdá.
Samoštúdium určite nie je pre každého, ako sa mnohí mylne nazdávajú, no myslím si, že je pre určite oveľa väčšie množstvo ľudí, než si ho aktuálne vybralo. Moje rozhodnutie pre samovzdelávanie považujem za správne, aj keď vidíte, že má množstvo nevýhod.
Slovo na záver
Keďže som sa však rozhodol, že si chcem množstvo z teoretických poznatkov empiricky vyskúšať, že chcem okrem suchej informácie aj zážitok, že chcem okrem výsledku aj skúsenosť, tak som v oblasti vzdelávania dosiahol vytúžený balans.
Ak vás téma samoštúdia zaujíma, pokoje sa pýtajte v komentároch, rád na vaše otázky odpoviem, alebo na ich podnet pripravím ďalší blog. Napríklad o tom, aké sú výhody vlastného vzdelávania sa.
Prečítajte si aj:
Niekto to už povedať musel: Školstvo sa tak skoro nezmení (klik)
Ako si vytvoriť jednoduchý vzdelávací plán? (klik)
Prečo spolu biznis, školstvo a NGO´s súvisia? (klik)
11 dní v kláštore: Klauzura, ticho a modlitba (klik)
