V dnešnom blogu som sa rozhodol konfrontovať vás s realitou podnikateľa. Teda aspoň s tou mojou. A hľadal som paralelu v tom, ako mi školstvo a dobrovoľníctvo (ne)pomohlo v príprave na skutočný biznis.
Pred nejakým obdobím som písal blog o tom, čo som sa naučil vďaka 1. roku v koži podnikateľa. Snažil som sa vybrať 7 kľúčových ponaučení, i keď v skutočnosti ich je viac. V biznise to tak chodí, že raz uspejete (a snažíte sa definovať, čomu za to vďačíte) a potom failnete (kedy hľadáte príčinu, prečo prišiel neúspech).
A posledné mesiace prichádza jeden fail za druhým. Každý z nich ma nesmierne posúva a núti ma zamýšľať sa, čo vedie k úspechu či už v práci, rodine alebo vzťahoch.
Nemal som na výber, išiel som pokus – omyl
Isto ste už niekde počuli, že pokiaľ chcete podnikať, mali by ste mať pre to vášeň. Tú som v sebe objavil v prvom ročníku na strednej škole, a to vďaka knihe Chudý táta, bohatý táta. Ako 18-násť ročný som si okamžite založil živnosť a rozhodol sa vyskúšať si rolu podnikateľa na vlastnej koži.
Moji rodičia nikdy nepodnikali, takže na rodinný biznis som mohol hneď zabudnúť. Medzi kamarátmi som tiež nemal nikoho, kto by mal bohaté skúsenosti ako podnikateľ. A čakať až ma to naučí vysoká škola som riskovať nechcel.
Nemal som teda na výber. Vydal som sa cestou pokusu a omylu. Pridal som k tomu pár videí z youtube, prečítal si niekoľko kníh či blogov, no predovšetkým som sa sám od seba hodil do vody. No a ak ste ma niekedy videli plávať, tak je to celkom zážitok. Chvíľu sa smejete, potom sa drhnete a vyberáte mobil, aby ste mohli volať 112-ku. No takýto štart nečakal len mňa, prechádza si ním množstvo začínajúcich biznismenov. Preto som za túto cestu vďačný.
Dnes som sa vám však rozhodol priblížiť skutočnú realitu zo života podnikateľa. A poviem vám, že je diametrálne odlišná od toho, čo čítate v knihách. V momente, keď si to vyskúšate, objavujete nový svet, zostávate v úžase a zisťujete, aké je to poskladať lietadlo, počas toho ako vás vyhodia z 12 poschodia s krabicou súčiastok.
Takže čo som sa naučil počas posledných mesiacov? Ako veľmi to (ne)súvisí s tým, čo mi dala škola a dobrovoľníctvo?
1. V škole problémy ignorujeme, v biznise ich vyhľadávame
Hneď ako som si otvoril živnosť, som si uvedomil, že musím nájsť problém, ktorý budem ako podnikateľ riešiť a za čo mi budú ľudia ochotní zaplatiť. A to je dovednost (prepáčte za čechizmus, no brutálne sa mi páči), ktorú som získal na KomPraxe pri písaní projektov.
V biznise problémy jednoducho potrebujeme. Príklad? Ten kto zistil, že ľudia sú leniví a majú problém prepraviť sa na dlhé vzdialenosti, celkom vyhral. Vymyslel autá a ľudia si ich masovo kupujú. Ten, kto sa zameral na problémy so zdravím, zas vymyslel lieky, fitnes centrá či kliniky. A ľudia sú ochotní platiť za svoje zdravie.
Lenže ako veľmi dobre vieme v škole sa problémom vyhýbame. Namiesto toho, aby sme ich objavovali, analyzovali a riešili, radšej problémy ignorujeme. Tvárime sa ako by neboli. A keď sa nejaké objavia, snažíme sa ich zamiesť pod koberec (radšej ti dám päťku na vysvedčení, pokarhanie riaditeľom, vyhodím ťa z hodiny alebo zavriem dvere svojho kabinetu, lebo už zvonilo). Ak sa objaví na vyučovacej hodine problém, tak namiesto toho, aby sme investovali čas do jeho riešenia, ho odsúvame – to neriešte, nefilozofujte, kašlite na to, aj tak to nezmeníte.
2. V biznise potrebujete fokus, prečo ho nezískať už počas štúdia?
Ak som si uvedomil niečo, čo mi ako podnikateľovi v tomto období chýba, je to jednoznačne fokus. Jasné zameranie sa na jednu, maximálne dve veci, ktorým by som sa intenzívne venoval.
Lenže opäť, namiesto toho, aby sme už počas štúdia našli jednu až dve oblasti, na ktoré by sme sa mohli špecializovať, máme v priebehu dňa 7 rôznych predmetov, pričom po 45 minútach nás ten ktorý predmet musí prestať baviť, lebo už odzvonilo. Už sa mu proste venovať nemôžeme. Koniec. Už žiadne otázky k 2. sv. vojne. Máme matematiku. Teraz počítame. Po 45 minútach STOP. Príklad doriešte doma, máme tu biológu.
A ako vyzerá hodnotenie na konci roka? No tie dvojky a jednotky ok, ALE!! Tá fyzika je otrasná, ani tú matiku nevieš a čo tak občianska výchova? Ako keby som v tej chvíli počul: SI LÚÚÚZER. Jan Muhlfeit v Microsofte zistil, že má oveľa väčší význam stavať na silných stránkach ako odstraňovať tie slabé.
3. Robiť veci zadarmo?
Mám jedno veľké šťastie. A to, že som vďaka Jarke Lipkovej a Darine Diošiovej objavil už ako 13-násť ročný dobrovoľníctvo. Robiť niečo dobrovoľne je veľká predispozícia do budúcnosti. Vysvetlím vám prečo. V prvých týždňoch, mesiacoch a v mnohých prípadoch aj rokoch ako podnikateľ nezarábate. Jednoducho vám na účte neležia milióny s ktorými by ste nevedeli, čo robiť. Realita je úplne odlišná. Bojujete o každý cent a ak chcete investovať do firmy, musíte dlhé hodiny makať zadarmo.
Ak by som si nikdy nevyskúšal dobrovoľníctvo, s biznisom by som už dávno sekol. No dobrovoľníctvo ma naučilo nájsť v sebe vášeň a vložiť sa do niečoho, aj keď nič (finančné) nezískam.
4. Ráno ste manažér, na obed obchoďák a večer účtovník
Ak sledujete Svet bohatých na Facebooku alebo na Instagrame, pravdepodobne máte úplne skreslené informácie o tom, čo robia podnikatelia. Teda minimálne tí na Slovensku, ktorí sa svojmu biznisu venujú nejakých tých 5 rokov.
Žiadne vyložené nohy, cigara v hube a hárem vôkol seba. Takto podnikatelia, ktorých navštevujem nevyzerajú. Určite nie počas prvých rokoch rozbiehania biznisu.
Keď ráno vstávam, som selfmanažér. Najprv musím na jednotku skoordinovať seba, skôr vstať a pripraviť. Keď prídem do firmy som personalista – ľudia sú pre mňa kľúčovou hodnotou. Tesne pred obedom sa mením na obchodného zástupcu, inak by naša firma nezarobila. Potom som account, účtovník, stratég či kontrolór. Aha toto nám v škole asi tiež nepovedali. Škoda. Pričom by stačilo pár hodín, na ktorých by ste pracovali v projektových tímoch a zažili na vlastnej koži, čo to je krízový manažment.
Áno, slovo delegovať ešte stále existuje. Ale určite nie vo firme, ktorú ste práve otvorili. V tomto bode si nemôžete na všetko najať externistov alebo zamestnať 10 ľudí. Musíte to zvládnuť sám. A to ma opäť naučila práca v neziskovom sektore.
5. Čo to znamená predať sa?
Na obchodnom stretnutí si vždy spomeniem na našu hodinu manažérskej komunikácie. Kde sme sa mali naučiť vystupovať, viesť rozhovory, rokovania či stretnutia. Nenaučili sme sa ani desatinu z toho, čo v praxi reálne ako podnikatelia potrebujeme.
Občas snívam o tom, aké úžasné by bolo, keby sa takéto hodiny viedli prostredníctvom neformálneho a zážitkového vzdelávania. Fiktívne obchodné jednanie. Jeden na jedného. 15 minút. Cieľ – zaujať a predať pero, ktoré práve držím v ruke svojmu spolužiakovi. Alebo ak chcete upgrade – pozvať na hodinu obchodníka z finančného sektora, ktorého by ste mali presvedčiť. Áno, aj tu vidíme, akú dôležitú rolu zohráva školstvo v podnikaní.
6. Nikto ma nenaučil ako podnikateľa tvoriť
Viesť firmu to nie je (len) o excelovských tabuľkách. Skutočný svet nie je len lineárny. Nie je len biely. A ja si s hrôzou spomínam na tie biele steny v triedach, na zákaz používať farebné kriedy, na povinnosť písať do zošita len poučky – žiadne kresby. Lenže takto mladých ľudí nenaučíme kreativite a podnikavosti. Je jedno či budú biznismeni. Toto je tak dôležitá schopnosť, že ju využijú v každej jednej profesii.
Povedali by ste si, že vymyslieť nápad, je jednoduché. Už tri roky školím mladých ľudí aj manažérov a jedno z najčastejších zadaní je vymyslieť produkt, reklamnú kampaň alebo robota. Keby ste videli tú (ne)tvorivosť, padla by vám sánka. Naozaj sme zabudli rozmýšľať.
7. Obchodná akadémia bez obchodníkov
Keď som sa hlásil na Obchodnú akadémiu, tak som sníval o tom, že sa budem na hodine stretávať s obchodníkmi (vychádzal som z názvu) alebo s manažérmi (vychádzal som z názvu predmetov), prípadne s podnikateľmi (vychádzal som z profilu absolventa školy). Počet podnikateľov a obchodníkov, ktorých som stretol počas štúdia spočítam na jednej ruke. Teda výsledné číslo je 0.
Je naozaj také ťažké ťažké dotiahnuť na školu podnikateľa, ktorý by študentom ukázal, aké to v praxi je? Dnes som veľmi vďačný za to, že vidím množstvo podnikateľov, ktorí investujú svoj čas a prichádzajú na školy robiť workshopy.
8. Čo to znamená byť lídrom
Je to ďaleko väčšia veda, než sa na prvý pohľad zdá. Líder robí veľa chýb, teda minimálne v procese, keď sa ním stáva. No a stať sa lídrom 4. alebo 5. generácie (ak hovoríme o Maxwellovi), je naozaj náročné – posúďte sami.
Veľmi sa teším, že som mal ako stredoškolák hneď niekoľko príležitostí vyskúšať si úlohu lídra. Či už v Rade študentov, v projekte Student24.sk, počas podujatia Hug Day či na množstve školení, ktoré som absolvoval. Toto je dôkazom toho, aké nesmierne dôležité je prepájať neziskový sektor s biznis sektorom. A keď k tomu pridáme, že by sa študenti na školách neučili naspamäť firemnú štruktúru, ale namiesto toho sa stali lídrami školských projektov či tímov, máme tu geniálnu symbiózu.
9. Ako si maturant zakladal živnosť na pošte
Mať firmu znamená čeliť (nehoráznej) byrokracii. Pre čerstvého absolventa strednej či vysokej školy to môže byť poriadny šok, keď sa stretne s realitou. Pamätám si, ako som sa rozprával s maturantom obchodnej akadémie, ktorý žil v tom, že živnosť sa zakladá na pošte.
Škola je perfektné prostredie pre získavanie praktických skúsenosti. Čo keby sme sa namiesto poučiek o tom, aké tlačivo sa kde podáva, radšej sústredili na to, že by sme to tlačivo vyplnili, išli ho zaniesť na príslušný úrad a sledovali čo sa vlastne bude diať? Ako bude vyzerať celý proces? Viete, čo mám namysli? Kontakt s realitou.
10. Podnikať už na strednej?
Ak ste náhodou nemali tú česť chodiť na obchodnú akadémiu (ako ja) alebo na nejaké z lepších gymnázii, tak pravdepodobne neviete o tom, že na niektorých školách fungujú cvičné firmy. Vďaka skvelému nápadu organizácie JA Slovensko.
Inými slovami, niektorí študenti majú to šťastie, už v treťom ročníku založiť fiktívnu firmu a podnikať s ňou. Len ma opäť mrzí, že to, čo pri tomto procese chýba, je reálne riziko a reálna zodpovednosť. Zažil som školské firmy, ktoré mi ponúkali len jednu akciu. Keď som sa ich opýtal prečo, povedali mi, že tak im to nariadila učiteľka. Lenže v praxi tých akcií môžete mať neobmedzene. V praxi funguje reálny trh. Ponuka a dopyt.
To, čo ma naozaj mrzí je, že školy vychovávajú zamestnancov nie zamestnávateľov. O tom som presvedčený. Viete koľko mojich spolužiakov dnes podniká? Možno jeden, no ak sa nemýlim, žiadny.
Kľúčom je ekosystém
Tak, ak si myslíte, že tento blog bol len ďalší hejt na školu, čítali ste zle. Práve naopak, vidím množstvo príležitostí ako prepojiť školské prostredie s tým podnikateľským. A už počas štúdia dať možnosť žiakom zakúsiť, čo je to dobrovoľníctvo.
Ak je niečo v zahraničí, z čoho by sme si mohli zobrať príklad, tak sú to ekosystémy. Ktoré sa vzájomne prepájajú. Takže nie, neprestávam snívať o tom, že raz sa budú deti v škole učiť charakternosti, podnikavosti, budú chodiť na hodiny kreativity, budú si s učiteľmi tykať, cez prestávky obchodovať na burze, v poobedňajších hodinách pomáhať neziskovkám a…
Avšak dovtedy, kým toto všetko na Slovensku vyrastie, budú začínajúci podnikatelia tesne po skončení štúdia silno konfrontovaný s realitou. A toto je blog o tom, na čo sa (ne) dá pripraviť, ak práve uvažujete nad založením biznisu.
Prečítajte si aj:
Ako vyťažiť z nevýhody? Naučí vás to bystrická kaviareň…(klik)
20 vecí, ktoré od vás bude chcieť váš šéf a ktorým sa jednoducho nevyhnete (klik)
