… žiaľ hneď v úvode musím skonštatovať, že musí byť ešte 6x horšie, aby zmenu študenti čo i len začali iniciovať. Áno, stav dnešného školstva považujem za maximálne katastrofálny, nie je však natoľko kritický, aby sa v každom študentovi rozsvietila červená kontrolka a aby začal konať.
Viete, keď začnú štrajkovať učitelia, má to síce silný, ale krátky efekt či už v médiách alebo v politike. Na námestiach bolo jasne počuť požiadavky a nespokojnosť učiteľov, nič zásadné to však neovplyvnilo. Ani to, že sa pedagógovia vzoprú a povedia, že tri dni nenastúpia do roboty. Je to opäť krátkodobá forma protestu a pre učiteľa veľmi riskantná – príde o čiastku svojho platu. Putovný štrajk je tiež síce zaujímavá forma protestu, avšak rovnako neefektívna. Je to ako keby sme vymysleli putovné prázdniny pre každú jednu školu počas celého školského roka.
Školské odbory sa môžu vláde postaviť tiež len obmedzene. Návrhy a požiadavky adresovať už skúsili, aj o nich rokovali, pozitívne výsledky však nepriniesli. Odbory jednoducho tiež nie sú pre učiteľov zárukou, že sa niečo vyrieši.
Čo s tým? Ostáva nám ešte jedna možnosť…
V celom školskom systéme je predsa len jeden článok, ktorý môže zmeniť podľa mňa najviac. Sú ním mladí ľudia – žiaci a študenti. Oni sú hlavným nástrojom vydierania a moci. Študenti sú pre politickú elitu nástrojom masy, ktorú si musia bezpečne strážiť. Študenti sú tí, ktorých v škole každý politik potrebuje. Mladí ľudia sú tí, kvôli ktorým školstvo na celom svete a teda aj na Slovensku existuje.
Preto budúcnosť školstva úzko závisí od toho, ako sa k súčastnej situácii postavia práve mladí ľudia. Keby chceli, mohli by zmeniť veľa. Len si predstavte, že jedného krásneho rána, by školy ostali prázdne. Že tí, ktorí by sa rozhodli protestovať, by boli mladí ľudia. Že by odmietli nastúpiť na vyučovanie, ktorého sa nepretržite mladá generácia držala desiatky rokov. Len ak budú chcieť študenti, školstvo sa naozaj môže zmeniť.
Nikdy sa nepodarí úplná jednota a 100% účasť na takejto forme protestu. Dovolím si však tvrdiť, že aj relatívne malá skupina žiakov môže byť rýchla cesta k zmene. Stačí, aby sa pár stoviek žiakov zmobilizovalo a odmietlo prísť do školy. Aby tento naozaj ostrý štrajk podporili ŽŠR, ktoré sú podľa § 26 zákona NR SR č. 596/2003 (…) iniciatívnym a poradným samosprávnym orgánom, ktorý sa vyjadruje k otázkam výchovy a vzdelávania. Aby sa k tejto téme postavili rázne všetci lídri mládežníckych organizácií a skupín bez ohľadu na to, akého politického presvedčenia sú. Aby sa študenti pozreli na to, ako vyzerá dnešné školstvo a rozhodli sa zmeniť ho… aby vyšli konečne do ulíc!
Aby ministerstvo školstva a vládu už nadalej neprosili, ale aby si buchli po stole a trvali na svojom tak dlho ako to bude potrebné. Čo môžu mladí ľudia stratiť, ak sa im to nepodarí? Skoro nič. To, že by sa týžden neukázali v škole, by neznamenalo, že prídu o najdôležitejšie informácie a vedomosti na svete. Veď sa pozrite na ten odpad, čo sa v súčasnosti v školách vyučuje.
A dokonca si myslím, že ak by sa študenti pevne rozhodli zabojovať, podporilo by ich hneď niekoľko politikov aj zamestnancov v štátnej správe. Médiá, blogeri, rodičia a verím, že by sa ozvali aj niektorí uvedomelí učitelia. Je tak?
Školstvo je v rukách mladých…
Pozrite si aj pozoruhodnú a hlavne kontroverznú reč osemnásťročnej študentky, ktorá to doslova natrela školskému vzdelávaciemu systému. TU!
