Po 12 rokoch v oblasti vzdelávania, práce s mládežou, služby a vo vodách marketingu, cítim dlhodobú únavu, vyčerpanie a priznám sa, že aj znechutenie. Už veľakrát som sa vyhol vyhoreniu a rád by som sa mu vyhol aj teraz.
Preto potrebujem SPOMALIŤ a zmeniť spôsob svojho fungovania. Znechutenie a frustrácia, ktorú pociťujem ma viedli k rozhodnutiu, že pondelky a piatky NEBUDEM PRACOVAŤ, ale oddychovať a dobíjať baterky. Po ôsmej večer telefonáty jednoducho nebudem dvíhať. A otvorene priznávam, že nedokážem naplniť potreby všetkých ľudí vôkol mňa.
Príde mi až absurdné, že o tom píšem, no taká je realita, v ktorej som sa ocitol. Ľudia vôkol mňa si zvykli, že pracujem 24/7, piatok, sviatok. Je to viac moja chyba, než chyba druhých, lebo som im to sám dovolil. Telefón vyzváňa v pondelok o šiestej ráno rovnako ako v nedeľu o desiatej večer. Asi uznáte, že takto sa fungovať nedá. Teda vlastne možno dá, ale ja tak fungovať nechcem.
Tento rok bol náročný
Od jeho začiatku je mojou úlohou zabezpečiť živobytie už pomaly pre viac ako 20 ľudí, od TPPčkarov, živnostníkov, dohodárov až cez externých spolupracovníkov.
Na jar som niekoľko mesiacov strávil na hraniciach a 12 – 16 hodín denne riešil čo s utečencami. Potom sme pripravovali celoslovenskú konferenciu o budúcnosti vzdelávania a práce s mládežou. V lete prišiel do toho COVID, zdravotné komplikácie a kick off mnohých dôležitých kampaní pre našich klientov.
No dnes, zas a znovu som si uvedomil, že ja tento svet nezachránim. Ani stav v akom je školstvo, ani situáciu v akých sa nachádzajú mnohé firmy, ktoré nás žiadajú o pomoc. Jeden spasiteľ tu už bol, pred 2 tisíc rokmi a ja ním byť nemusím. Je to vlastne veľmi oslobodzujúce zistenie.
Je to príležitosť naučiť sa vážiť si seba
Život prináša mnohé výzvy. Aj túto. A v niečom sa na ňu teším. Je to nová príležitosť naučiť sa vážiť si seba, pokladať aj svoje potreby za dôležité, naučiť sa hovoriť NIE, na novo si nastaviť hranice, naučiť sa prijímať svoje zlyhania a chyby a znovu sa vrátiť k tomu, čo oživuje moje srdce.
Možno budem vyzerať ako „slaboch“, možno ako ten, ktorý nedokáže fungovať 24/7 v šialenom svete biznisu alebo ako ten, ktorý si dovolí oddýchnuť, keď to naozaj potrebuje, bez toho aby som mal výčitky svedomia. V každom prípade je mi to JEDNO
Chcem spomaliť preto, aby som vytrval, nie preto, aby som prestal. Čím ďalej tým viac si uvedomujem, že život nie je šprint ale maratón. V ktorom chcem vládať behať ďalšie desiatky rokov. A toto je príležitosť na novo nastaviť fungovanie seba, našej marketingovej agentúry, aj nášho rozvojového programu.
Budem vám vďačný, ak mi v tom pomôžete alebo ak ma v tom pochopíte. Samozrejme nemusíte, ale môžete. Firma, aj OZ-tko fungujú ďalej, verím, že aj vďaka tomu, akí ľudia v nich sú a koľko času som investoval do toho, aby dokázali fungovať samostatne bez môjho každodenného zásahu. A ja zatiaľ skúsim obnoviť svoje sily. Prepáčte, nedokážem vyriešiť všetky vaše problémy a naplniť všetky vaše potreby, piatky, víkendy a pondelky, budem oddychovať.
Prečítajte si aj:
Syndróm vyhorenia: Za to či horí tvoj oheň nie je zodpovedný nikto iný, iba ty sám (klik!)
Mrzí ma, že som niekoľko rokov vytváral ilúziu dokonalého života (klik!)
O umení malých krokov, 52 malých krokov (klik!)
