Na strednej škole som ťahal 12-ky aj 24-ky. Boli aj víkendy, ktoré som nespal vôbec. Bolo to adrenalíne a dobrodružstve. Strácal som však produktivitu. A tak som zmenil návyky. Dnes vstávam o piatej ráno. Ako sa mi vďaka tomuto návyku zmenil život? (viac…)
Či už svoje produkty a služby ponúkate niekoľko rokov alebo sa len do podnikania hodláte vkročiť, nesmiete podceňovať dôležitosť spätnej väzby. Ak sa ju naučíte správne aplikovať, ušetrí vám množstvo času, energie aj peňazí. (viac…)
V škole vyčnievali z radu… Niektorí z nich dnes nemajú ani maturitu, iní síce nastúpili na vysokú školu, ale v krátkej dobe dostali padáka alebo z nej jednoducho sami odišli. Začali na sebe tvrdo makať a dnes sa objavujú v rebríčkoch najbohatších ľudí planéty… (viac…)
Dnes sa mi úspešne podarilo prečítať už tretiu knihu od svetoznámeho autora Roberta T. Kiyosakiho. Ak by som mal opísať svoje pocity, cítim sa byť nadšený a šťastný. Besteller Bohatý otec, chudobný otec som prvý krát držal v ruke približne pred rokom plný očakávaní. Od vtedy sa toho veľa zmenilo, ale je to hlavne môj pohľad na svet biznisu.
Už v úvode by som vás veľmi rád upozornil, že som nesúhlasil so všetkými myšlienkami, ktoré sa v knihách objavovali, no i napriek tomu si myslím, že tieto knihy by sa mali stať povinnou literatúrou každého študenta. To sa však pravdepodobne nestane a je to tak dobré. Pretože povinné čítanie by určite odradilo minimálne polovicu mladých ľudí a na druhej strane by sa tieto knihy už nepokladali za cestu k úspechu, ale za cestu k povinnej známke z čitateľského denníka.
Za posledný rok som od Roberta T. Kiyosakiho prečítal tieto tri knihy:
1. Bohatý otec, chudobný otec
2. Cashflow kvadrant
3. Škola biznisu
Či sa vám to páči alebo nie bez vzdelania to nepôjde
Po prvých troch kapitolách, v ktorých sa táto myšlienka opakovala som si bol istý, že knihu zanesiem do antikvariátu a nikdy viac ju už neotvorím. Veď čítal som ju práve v období, kedy ma škola nijako nenapĺňala, pretože som sa v nej musel učiť veľa zbytočných veci. A teraz mi povie jeden z najúspešnejších ľudí vo svojej oblasti, aby bolo mojou prioritou vzdelávanie? Snažil som sa a našťastie sa mi aj podarilo rozdýchať môj prvotný hnev.O niečo neskôr som už pochopil, že autor ani tak nehovorí o formálnom vzdelaní, ktorého výsledkom by mal byť diplom, ako o finančnej gramotnosti.
Viete aký je rozdiel medzi človekom, ktorý má milión dolárov a nieje finančne inteligentný a človekom, ktorý má tiež milión ale je finančne inteligentný? Rozdiel je v tom, že ten prvý minie svoj milión do niekoľkých mesiacov a ten druhý za tú istú dobu zdvojnásobí svoje peniaze povedzme na dva milióny. Inými slovami povedané, nezáleží na tom, koľko peňazí máte, ale ako s nim budete pracovať. Ľuďom bez finančnej gramotnosti sa môže mesačný príjem za každým zvyšovať, ale na koniec mesiaca budú mať vždy sekeru. Prečo? Lebo nechápu peniazom, účtovníctvu, investovaniu, trhu a zákonom.
Mať dobrý pocit z robenia chýb
Taktiež ste si možno povedali, že veta o niečo vyššie je úplný nezmysel. Skúste však pouvažovať, ako ste sa naučili bicyklovať. Predsa tak, že ste niekoľkokrát spadli, mám pravdu? Učili ste sa teda na vlastných chybách. To je ale minimálne trošku rozporuplné s tým, k čomu nás vedú v škole. Chyby by sme ako študenti robiť nemali a ak aj nejakú spravíme, okamžite ju treba potrestať. Tu už len doplním Kiyosakiho citát: ,,Keď 5 rokov neurobím nijakú chybu, nie som o nič bystrejší, iba o päť rokov starší.“ Priatelia, trvalo mi dlho, kým som chyby vnímal ako nástroj efektívneho učenia. Dnes som rád, že ich robím, lebo ma posúvajú omnoho vyššie.
Buď budete pracovať pre peniaze, alebo peniaze budú pracovať pre vás
Čo by ste si vybrali vy? Ja určite druhú možnosť. Ako môžu peniaze pracovať pre nás? Veď predsa práve my chodíme do zamestnania kvôli peniazom?! Je to vec pohľadu. Väčšina chudobných ľudí alebo ľudí zo strednej vrstvy si hľadá zamestnanie len kvôli peniazom. Snažia sa maximalizovať svoj výkon a mať stabilné miesto. Z podnikania majú strach a tak sa radšej uspokoja s 600 eurovou mzdou/mesiac. Z tej im však po zaplatení ostane tak pár desiatok eur. Za to úspešní ľudia nepotrebujú a ani nehľadajú stabilné pracovné miesto, ale radšej tieto pozície vytvárajú. Budujú firmy a svoje biznisy, aby mohli najať čo najviac ľudí. Vďaka nim získajú pasívny príjem, vďaka ktorému pre nich začínajú pracovať peniaze.
To však považujem za menší výsmech
Viackrát bolo v knihe spomenuté, ako nelogicky nízka a stredná vrstva uvažuje a koná. Mal som z niektorých riadkov pocit, že je tu akási nespravodlivosť. Veď predsa sa každý deň stretávam s ľuďmi, ktorí sú oddaní svojej práci a napriek tomu sa topia v dlhoch. Čím viac pracujú, tým menej zarábajú. Odpoveď prečo je to tak som síce v knihe dostal, ale i napriek tomu mám niekedy pocit, že to nie je správne.
Záleží však na tom, v ktorom kvadrante sa pohybujete. O akom kvadrante hovorím? Predstavte si jednoduchú mriežku, kde na ľavej strane budete mať pod sebou písmenká Z a S, no a na pravej strane písmenká M a I.
Z=zamestnanec, S=SZČO, M=majiteľ, I=investor. A tu vznikajú rozdiely. Ľudia (biznismeni, majitelia firiem a investori), ktorí sú na pravej strane, vlastnia a využívajú vo svoj prospech ľudí na ľavej strane. Teda napríklad taký Bill Gates ako majiteľ využíva vo svojej firme svojich zamestnancov, ich prácu a čas. Každý človek, ktorý sa pohybuje v inom kvadrante, má iné zmýšlanie, inú prácu, iný život a zarába úplne iné peniaze. Ľudia na pravo vlastnia 95% všetkých financií a ľudia na ľavo zvyšných 5%.
Pracujte pre skúsenosti, ktoré v budúcnosti využijete
Asi tak by som mohol veľmi zjednodušene nazvať odporúčanie Roberta Kiyosakiho. V prvom rade ak patríte medzi tých, ktorým sa viac páči na pravej strane medzi majiteľmi a investormi, je dôležité zmeniť svoje názory a myslenie. To je však už o čosi ťažšie. Som si však istý, že pokiaľ si prečítate minimálne tieto tri knihy, podarí sa vám vidieť veci nie ako zamestnanecké istoty, ale ako podnikateľské a investičné príležitosti. Pokiaľ sa budete venovať rozvoju v oblasti finančnej inteligencie, máte naozaj veľkú šancu dostať sa z dlhov a stať sa v živote úspešným. Chce to však čas, energiu, odhodlanie, nadšenie a vaše rozhodnutie.
Dávajte si pozor na ľudí, ktorí chcú zabiť vaše sny
Je to posledná myšlienka, ktorá mi utkvela v hlave po prečítaní si všetkých troch kníh. Pred chvíľou som hovoril, že ak chcete byť úspešný, potrebujete mať odhodlanie. K tomu môžeme doplniť slovíčko túžby a ešte jedno slovíčko – sny. ,,Ľudia, ktorí majú malé sny nikdy nedosiahnu nič veľké. Ak chcete byť úspešní, začnite myslieť a snívať vo veľkom. „ Myslím si, že je skutočne naše sny ovplyvňujú to, či sa nám v živote darí alebo nie. Sny sa pre nás stávajú motiváciou. ,,Dávajte si však pozor na ľudí, ktorí chcú zabiť vaše sny. Sú to ľudia, ktorí sa vzdali svojich vlastných snov,“. S tým súvisí aj to, v akej spoločnosti sa pohybujete. V akom prostredí. Ak ste v prostredí priateľov, ktorí na sebe chcú pracovať a veria, že budú úspešní, toto prostredie vás bude inšpirovať a posúvať vás dopredu.
Prečo je teda dobré stať sa priateľom ROberta Kiyosakiho? Pretože jeho myšlienky a skúsenosti vás môžu nielen inšpirovať, ale zmeniť váš pohľad na podnikanie a zarábanie peňazí. Pochopíte a zistíte ako sa v skutočnosti zarábajú peniaze a ako sa obyčajný človek môže stať v budúcnosti úspešným …
Mladý, úspešný a spätý s knihami. Len prednedávnom sa objavil na titulke renomovaného časopisu Forbes, dnes zahviedzil na konferencii Stand out a našiel si čas aj na mojich pár všetečných otázok. Ako spomína sa svoje detstvo a roky štúdia? Čo si myslí o knihách a biznise? Prosím, Michal Meško…
V piatich rokoch ti otec ukázal prvýkrát počítač, ktorý si si okamžite zamiloval. Nie je to však ďaleko od kníh?
Fú, no akože ja som nemal celoživotný sen, že raz budem kníhkupec alebo že budem robiť s knihami. Knihy som mal rád už od detstva a hovorím, že keby som sa narodil dnes, tak moji rodičia určite skrachujú, lebo by mi museli kupovať všetky encyklopédie. Vtedy som mal tiež všetky, ale nevychádzalo ich tak veľa ako dnes. To, že dnes robím s knihami je asi len osud, ktorý ma sem zavial.
Tvoriť a využívať svoju kreativitu si začal už na základnej škole, keď si založil školský časopis Gymlet. To sa síce podarilo aj mne, ale ja som v začiatkoch všetky články sťahoval z internetu a iba dopisoval svoje meno. Ako to bolo u teba, ako si na toto školské obdobie spomínaš?
Naša prvá myšlienka bola, že si založíme časopis o vtipoch. Napokon však už prvé číslo malo 12 strán a iba na jednej z nich boli vtipy. Tie sme kdesi pozbierali a pospisovali, ale už tam boli aj naše vlastné básničky, osemsmerovky a podobne. Priznám sa, že neviem či sme vôbec niekedy niečo že jedna k jednej prebrali okrem vtipov. Nechceli sme však vydávať školský časopis a zaplniť ho len tak hocičím, preto sme postupne pridávali aj nejaké reportáže…
S časopisom ste rástli a postupne ho budovali. Čím bol však iný ako všetky ostatné?
On bol celý čas necenzurovaný, to bola taká naša študentská rebélia. Tuším som do Gymletu napísal článok, že prečo sa my ako žiaci musíme prezúvať hneď pri vstupe do školy a učitelia môžu ísť v tých špinavých bagandžiach až do svojich kabinetov. Nenapísal som to presne takto, ale dal som to v časopise otvorene najavo. Zrazu celý učiteľský zbor začal hovoriť, že čo si to ja dovoľujem. Potom si ma zavolal aj riaditeľ, našťastie bol však riadne super. Niektorí učitelia mu hovorili, že by to mal kontrolovať čo tam píšeme, lebo si vraj veľa dovoľujeme. Tým pádom sme do ďalšieho čísla dali na protest nápis „necenzurovaný“. Mojej škole som však za to veľmi vďačný, že nám časopis necenzurovali a mali sme možnosť vyjadriť svoj názor.
Nehrozil ti za takéto rebelské kúsky vyhadzov ?
Mali sme v tomto veľmi tolerantnú školu, no i napriek tomu ten náš názor v časopise musel byť prezentovaný kultivovane. Nejde to tak, že teraz prídem a som hnusný na učiteľov, ale dodnes si stojím za tým, že prečo by sme sa mali my prezúvať a učitelia nie. ;)
Zaujímavé zážitky máš aj s čitateľskými denníkmi. Kým v 1. triede na strednej škole sa ti nechcelo napísať ani ten svoj, o rok neskôr si už s kamarátmi prepisoval na počítači pravdepodobne všetky čitateľské denníky na škole. Prečo?
Nevidel som zmysel v tom, keď mi niekto v škole povedal, že presne túto knižku musíš prečítať a napísať z nej referát, ktorý mi dáš a ja ho potom možno ani len neprečítam… Ale keď sme založili stránku referaty.sk, tak tam som už zrazu videl zmysel v tom, že aha tento web niekomu skutočne pomáha. Preto potom aj tie veci, ktoré sa mi už nechceli čítať, som veľmi rád prepisoval. Pamätám si, že s kamarátom sme sa od prepisovania referátov nevedeli skutočne odtrhnúť.
Na školách často vidieť, že pokiaľ niekto takýmto spôsobom nanúti čítať žiakov povinné knižky, vybudujú si k nim akýsi negatívny postoj…
Ja som mal našťastie ku knihám dobrý vzťah už pred tým, takže škola mi k nim postoj nijako nezmenila ani ho neovplyvnila.
Školský časopis a neskôr referáty ta priviedli k podnikaniu. Tvrdíš, že zisk nieje to najdôležitejšie…
Netvrdím, že zisk nie je dôležitý, preto ho radšej prirovnávam k dychu. Dych k životu tiež potrebuješ a ak ho dve minúty nebudeš mať, tak jednoducho nežiješ a máš smolu. A so ziskom to je pre firmu rovnaké – potrebuješ zisk pre firmu na to, aby si prežil. Keď vieš dýchať efektívnejšie, keď máš lepšiu kapacitu pľúc, vieš rýchlejšie behať. A to je rovnaké aj so ziskom. Čím ho máš viac, tým lepšie veci dokážeš robiť, tým krajšie kníhkupectvo postavíš, tým lepšie služby dáš zákazníkovi. Zisk vytvárať, ale nie preto, že by mal byť prvoradým cieľom podnikania. Zmyslom podnikania je vytvárať hodnoty a pomáhať ľuďom. Zisk je len akési zrkadlo a zároveň nástroj, vďaka ktorému by mali ľudia robiť podnikanie ešte lepšie.
Ty podnikáš už od svojich 15 rokov. Neprestala ta baviť oblasť, v ktorej podnikáš? Čo tak pustiť sa do niečoho nového? Založiť si vlastnú cestovnú kanceláriu alebo reklamnú agentúru?
Mňa láka aj všeličo iné než len knihy, ale akýmsi spôsobom objavujeme v posledných rokoch v Martinuse nové veci, ktoré ešte stále robíme zle a dali by sa zlepšiť. Okrem toho máme veľa nových nápadov, napríklad sme začali budovať kamenné kníhkupectvá… Sú to všetko nové výzvy, takže mňa to veľmi baví. Nie som však taký, že ak by som teraz nebol v Martinuse, tak neviem čo robiť. Vždy ma napadne urobiť niečo nové…
Tvoj život je spätý s knihami, ktorá je tvoja najobľúbenejšia?
Takú nemám…ako fakt nemám najobľúbenejšie knihy, najobľúbenejších ľudí a podobne. Mám veľa kníh, ktoré mám rád a dali mi niečo. Veľmi rád čítam biznisové knihy a príbehy ľudí, čiže Steve Job je pre mňa veľmi inšpiratívna kniha. Snažím sa v každej z nich objaviť niečo, pretože si nemyslím, že existuje na svete kniha, ktorá by obsahovala všetko a dalo by sa podľa nej riadiť od A po Z. Každý človek by si mal podľa mňa vybudovať a vytvoriť vlastný príbeh. Neísť podľa jedného manuálu, ale ísť vlastnou cestou…
Si mladý a úspešný. Prečo si ostal na Slovensku a nešiel si do zahraničia?
Ja som v zahraničí bol, dokonca v Amerike, kde som robil sendviče v Sub Wayi..
Dobrá skúsenosť?
Výborná, úplne najlepšia. V reštike som balil jedlo a zároveň ho rozdával. Aj táto pozícia ukazuje, že nebyť toho človeka, tak šéfkuchár všetko sám nespraví. Potom som rok počas Erasmu študoval na univerzite v Holandsku a každá krajina mi niečo dala. Aj v Holandsku aj v Amerike som sa v mnohých ohľadoch cítil oveľa lepšie, ale to práve preto, že som tam nežil dlhodobo. Keď prídeš niekde do zahraničia, môže vonku hroziť nepokoj, ale ak ty si zavretý v nejakej bubline, cítiš že je všetko super. Je to to isté, ako keby si vypol na mesiac televízor, nečítal noviny a zrazu budeš mať pocit, že aj na Slovensku je všetko lepšie. Myslím si, že keby všetci ľudia odišli zo Slovenska, tak nikdy tu nebude lepšia krajina. Pokiaľ chceš spraviť Facebook, tak ho asi nespravíš zo Slovenska, potrebuješ potom kapitál, investície a Sillicon Valley. Je však veľmi dôležité, že keď mladí ľudia odídu do zahraničia za skúsenosťami, aby sa po nejakom čase aj vrátili. A to si myslím, že sa snažíme svojou troškou meniť. Chceme naše služby robiť minimálne na takej úrovni ako v Amerike…
